Hodnotenie:
Kniha podrobne skúma pokusy o vytvorenie federálneho štátu v Indonézii koncom 50. rokov 20. storočia, pričom sa zameriava na povstanie Permesta na Celebes/Sulawesi. Obsahuje zaujímavé fakty, rozhovory a údaje, ale pre bežných čitateľov môže byť náročná pre svoju komplexnosť a zameranie na menej známe historické postavy.
Výhody:⬤ Dôkladný prehľad so zaujímavými faktami, rozhovormi a údajmi
⬤ informatívny pre tých, ktorí skúmajú otázky autonómie v Indonézii
⬤ poskytuje podrobný pohľad na historické udalosti 50. rokov 20. storočia.
⬤ Ťažké čítanie s mnohými neznámymi menami
⬤ nie je ľahko prístupné ani zábavné
⬤ chýba pokrytie americkej účasti/CIA na povstaní v Permeste
⬤ najvhodnejšie pre angažovaných čitateľov.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Permesta: Half a Rebellion
Po skončení dlhého a náročného boja za nezávislosť Indonézie väčšina jej obyvateľov verila, že dôjde k rýchlemu zlepšeniu sociálnych a hospodárskych podmienok. V prvých rokoch nezávislosti sa v tomto smere dosiahol určitý pokrok, najmä v oblasti vzdelávania, a indonézska spoločnosť sa aspoň na čas stala o niečo rovnostárskejšou ako v koloniálnom období.
Stupeň zlepšenia však ani zďaleka nedosiahol očakávanú úroveň a rozčarovanie a frustrácia viedli k pochopiteľnej tendencii obviňovať ústrednú vládu v Jakarte z nedostatočných opatrení prijatých na splnenie očakávaní, ktoré boli vzbudené počas revolúcie. Na Jave, ako aj na Vonkajších ostrovoch, bolo rozčarovanie z ústrednej vlády niekoľko rokov zmierňované všeobecne rozšíreným presvedčením, že prvé celoštátne demokratické voľby - ktoré sa nakoniec skutočne konali v rokoch 1955 - 56 - môžu priniesť skutočne reprezentatívnu vládu, ktorá bude ochotná prijať a schopná realizovať rozhodné opatrenia potrebné na dosiahnutie sociálneho a hospodárskeho pokroku. V skutočnosti však voľby priniesli len malú zmenu; zloženie vlády bolo zväčša rovnaké, politické strany neboli viac ochotné spolupracovať a schopnosť vlády dosiahnuť sociálny a hospodársky pokrok nebola väčšia ako predtým.
Keď to bolo jasné, nespokojnosť a kritika centrálnej vlády už nebola zdržanlivá a stala sa dôraznejšou a ostrejšou. Najmä v politicky veľmi uvedomelých oblastiach Sumatry a Sulawesi, ktoré sa cítili znevážené a diskriminované tým, čo vnímali ako čoraz viac na Jávu orientované národné vedenie v Jakarte.
Niekoľko hnutí za väčšiu regionálnu autonómiu, ktoré vyvrcholili otvoreným povstaním na Sulawesi a Sumatre, dominovalo politickým dejinám Indonézie v rokoch 1957 až 1959 a predstavovalo významný zlom v politickom vývoji krajiny. Ako zdôrazňuje Dr. Harvey, spájajú obdobie medzi poslednou fázou parlamentnej vlády a následným autoritatívnejším a centralizovanejším systémom riadenej demokracie a ich konečný neúspech pripravil pôdu pre pevné zavedenie druhého systému a vo všeobecnosti pre podstatnú zmenu celkového usporiadania moci.
- George McT. Kahin.