Performing the Queer Past: Verejné vlastníctvo

Pôvodný názov:

Performing the Queer Past: Public Possessions

Obsah knihy:

"Táto kniha, nežná a prísna, pozýva čitateľov, aby sa zdržali s ťažkou minulosťou a zvážili, ako najlepšie uchopiť jej strašenie, požiadavky a prejavy v súčasnosti. Je to kniha o smútku aj o držaní, o súčasnom akte exhumácie a uloženia k odpočinku."

Anna six, autorka knihy Madness, Art, and Society: Beyond Illness.

"Toto je výnimočná kniha, v ktorej sa queer divadlo a performancia stávajú miestom oslavy a odporu, ako aj potenciálom pre účinkujúcich a divákov prepracovať sa cez bolestne prežívané, ale ťažko artikulovateľné skúsenosti k pocitom nádeje. Kniha je plná prísnych, veľkorysých a kreatívnych čítaní, je tiež meditáciou o Walshovej vlastnej emocionálnej angažovanosti v queer divadle a performanciia o tom, ako nás naše kultúrne väzby môžu udržiavať, oživovať a zadržiavať."

Noreen Giffney, psychoanalytická psychoterapeutka a autorka knihy The Culture-Breast in Psychoanalysis.

Prečo sa zdá, že súčasné queer divadlo a performance sú posadnuté minulosťou? Aké estetické postupy a dramaturgické prostriedky odhaľujú okupáciu prítomnosti bolestnou históriou? Ako by mohla skúsenosť divadla a performancie zbaviť prítomnosť jej najťažších bremien?

Po nedávnych právnych predpisoch a kultúrnych iniciatívach v mnohých západných krajinách, ktoré potvrdili, že najtemnejšie dni pre LGBTQ+ ľudí sa skončili, táto kniha upriamuje našu pozornosť na umelcov, ktorí sa zameriavajú na pretrvávajúce škody v histórii. Fintan Walsh nás prevedie eklektickým spektrom príkladov vrátane divadla, performancie, inštalácie a digitálnych postupov a skúma, ako táto práca naráža na zložitú kultúrnu a osobnú históriu. Medzi problémami, s ktorými sa stretáva, sú väznenie Oscara Wildea, holokaust, rasová a sexuálna objektivizácia, kríza AIDS a Covid-19, spolu s lokálnejšími a individuálnymi skúsenosťami násilia, traumy a smútku.

Walsh sleduje, ako je queer minulosť vyvolávaná a vypočúvaná prostredníctvom toho, čo rozpracúva ako estetiku a dramaturgiu posadnutosti, ktorá dodáva formu stále pálčivým bolestiam a generatívnemu potenciálu zranenia, nespravodlivosti a straty. Tieto stratégie odhaľujú, ako minulosť naďalej prenasleduje a znepokojuje prítomnosť, a zároveň vyzývajú tých z nás, ktorí pociťujú jej silu, aby reagovali na nevyriešené zranenia histórie.