Performance and Posthumanism: Staging Prototypes of Composite Bodies
Nedávny technologický a vedecký vývoj ukázal stav, ktorý už dávno nastal. Vstúpili sme do posthumánnej éry, s čím sa stotožňuje čoraz viac mysliteľov, ako napríklad N.
Katherine Hayles, Rosi Braidotti, Donna Haraway, Bruno Latour, Richard Grusin a Bernard Stiegler. Scénické umenie reagovalo na tento vývoj tým, že čoraz viac otváralo svoju tradične „ľudskú“ oblasť pre iných, ktorí nie sú ľuďmi.
Filozofia aj performatívne umenia si tak kladú otázku, čo znamená byť človekom z posthumanistického hľadiska a ako „funguje“ pôsobenie ne-ľudí - či už ide o technológie, objekty, zvieratá alebo iné formy bytia - na ontologickej aj performatívnej úrovni. Príspevky v tomto zborníku spájajú vedcov, dramaturgov a umelcov, ktorí sa zamýšľajú nad dôsledkami posthumánneho stavu pre tvorivé postupy, diváctvo a poznanie.
