Osvietenstvo a pietizmus, dve najúčinnejšie (reformné) hnutia 18. storočia, majú spoločné husté sémantické pole zdokonaľovania, zlepšovania, dokonalosti, dokonalosti a perfekcionizmu, ktoré je predmetom tohto zväzku.
Jednotlivé štúdie z literatúry, filozofie, teológie a dejín vedy ukazujú, že je potrebné preskúmať niektoré predpoklady o osvietenstve a pietizme a ich vzájomnom vzťahu. Prinajmenšom podprahovo je tu vždy prítomná otázka vlastnej súčasnosti, t. j.
trvalej formatívnej sily tu analyzovaných javov. Zdokonaľovanie je proces, ktorý treba teoreticky zdôvodniť, ale aj prakticky navrhnúť, realizovať a uskutočniť.
To sa v tomto zväzku odráža v dvojakom zameraní: po prvé, koncepcie dokonalosti v oblasti napätia medzi pietizmom a osvietenstvom sú diskutované a analyzované z hľadiska ich podobností a rozdielov. Druhý dôležitý dôraz sa kladie na procesy prekladu v oblasti kontaktu medzi teóriou a praxou.
Tak osvietenstvo, ako aj pietizmus sa vyznačujú niekedy silným efektívnym myslením, ktoré sa neuspokojuje s filozofickou alebo teologicko-dogmatickou špekuláciou, ale naliehavo vyzýva k realizácii zvnútra.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)