Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Pentimenti je hlbokým skúmaním vonkajšieho i vnútorného hľadania zmyslu, v ktorom sa prelína keltská história, ústne tradície a osobné úvahy. Autorka, slečna Armstrongová, sa vydáva na cestu sebapoznávania a zároveň hľadá historické a osobné porozumenie.
Výhody:Kniha je oceňovaná pre svoju brilantnosť a odvahu, najmä v integrácii keltskej mytológie a histórie. Účinne spája osobné zážitky so širšími témami a poskytuje cenné poznatky o prírode, vzťahoch a umeleckom vyjadrení. Recenzenti oceňujú jej hĺbku a potenciál ako sprievodcu pri osobnom skúmaní.
Nevýhody:V recenzii sa neuvádzajú žiadne výrazné zápory, ale niektorým čitateľom môže tematické prelínanie a introspektívny charakter knihy pripadať menej pútavý, ak hľadajú priamočiarejšie rozprávanie.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Pentimenti: Selected Memoirs
Obsah knihy:
Remeslo rozprávania Ak pamäť zhodnocuje náš život, pokoruje aj nás. Ako sa hovorí: Život je to, čo sa deje, kým si robíme iné plány.
Pri spätnom pohľade môžu tieto rozhodnutia a následné udalosti spôsobovať radosť, ale aj výčitky svedomia či odklad realizácie snov, ktoré sú nahradené nečakanými udalosťami, ale zároveň nám poskytujú čas potrebný na dosiahnutie niektorých ambícií a možno umožňujú nahliadnuť do životných zákonitostí. Písanie memoárov spája fiktívny monológ a esej. Oba žánre sú intímnym oslovením čitateľa v prvej osobe, radšej použijem terminológiu Rolanda Barthessa z jeho knihy S/Z, spisovateľský čitateľ.
Výber názvu týchto troch rôznorodých memoárov je prevzatý z termínu používaného v maliarstve: prekrývanie minulého obrazu novším.
Tento termín použila Lillian Hellmanová pre svoje memoáre a následný film Pentimento. Som spisovateľ a učiteľ literárnej fikcie, vrátane Homérovej Odysey, Jamesa Joycesa Odyssea a rôznych románov Virginie Woolfovej, najmä Pani Dallowayovej a K majáku, v ktorých písomná pamäť, prekrývanie súčasných pocitov a pozorovaní na minulé udalosti vedie k usporiadaniu toho, čo by inak mohlo byť zabudnuté alebo roztrieštené, alebo považované za nepodstatné a nesúvisiace udalosti.
Virginia Woolfová pripomínala svojmu dospievajúcemu synovcovi a neskoršiemu životopiscovi Cliveovi Bellovi, aby si zapamätal, že nič sa nestalo, kým to nebolo vyrozprávané. Spomínanieusporiadanie zapamätaných udalostí, pocitov a ich vonkajších a vnútorných dôsledkov nám dáva poriadok prostredníctvom vytvoreného rozprávania. Homér pripravil pôdu pre toto poznanie, keď začína cestu svojho dlhého eposu oslovením Múzy: "Začni, kde chceš, aby si prerozprávala príbeh aj pre našu dobu.
A tak začíname remeselne spracovaný súbor spomienok, začínajúc in medias res, uprostred vecí, namiesto toho, aby sme každú udalosť započítavali v nespracovanom chronologickom poradí. Prerozprávanie vytvára vedomie zákonitostí príčiny a následku. Flashbacky môžu odhaliť aj zjavné proroctvá.
Toto vedomie ma vďaka rokom vyučovania a diskusií o literárnych umeleckých dielach podnietilo k tomu, aby som predstavil tieto krátke spomienky z troch zdanlivo odlišných etáp môjho života. Len spájať, ako radil E.
M. Forster, je hodné pripomenutia, aj keď ťažko aplikovateľné.
