Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 10 hlasoch.
Tieto individuálne odlišné, ale vzájomne prepojené eseje ponúkajú dôvody na revidovaný pohľad na postavu Pelagia ako kontroverzného teológa z konca štvrtého a začiatku piateho storočia. Tri z kapitol vychádzajú z presvedčenia, že o Pelagiovom živote i myslení možno zistiť veľa zaujímavého, ak sa Jeroným ako zdroj informácií bude brať oveľa vážnejšie, ako sa to robilo v doterajších vedeckých prácach. Bol to práve Jeroným, proti ktorému Pelagius napísal svoje dva hlavné kontroverzné traktáty, a preto je dôležité zistiť povahu a dôvody antagonizmu medzi týmito dvoma osobnosťami. Keď sa k prameňom pristupuje v tomto svetle, vychádzajú z toho tri závery: Pelagius a Jeroným boli spoločne zapojení do skutočného oživenia origenistickej kontroverzie, pričom Pelagius sa úplne oprávnene postavil proti svojmu protivníkovi.
Pelagius sa prvýkrát dostáva do historického povedomia ako kritik Jeronýmovho asketického učenia o manželstve.
A že dôležitým prameňom Pelagiovho myslenia je veľmi zanedbávané dielo Sextove sentencie. Štvrtá kapitola tvrdí, že Augustín sa prvýkrát vážne pustil do polemiky proti Pelagijovi, keď africký lekár videl, že britský mních sa pokúša podporiť svoju teológiu odvolávaním sa na autoritu katolíckych autorov, medzi ktorými vynikal sám Augustín. Uvádza sa aj argument, že Pelagius sa mohol s istou skutočnou oprávnenosťou odvolávať na Augustínov raný spis, na spis, v ktorom hipponský biskup v neskoršom veku odmietol vidieť jeho pôvodný kontext. Piata kapitola predstavuje komplexnejšie zhrnutie Pelagiovej teológie, než sa doteraz objavilo. V celom texte sa autor pýta, akú revíziu pojmu ortodoxie si vyžaduje poctivé historické skúmanie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)