The Shepherd, the Volk, and the Middle Class: Transformations of Pastoral in German-Language Writing, 1750-1850
Analyzuje premenu nemeckojazyčnej pastorály z obrazu idylického života pastierov na prostriedok vyjadrenia záujmov a túžob strednej triedy.
Európska pastorálna tradícia má svoje korene v Theokritových Idylách a Vergiliových Eklogách, ktoré zobrazovali pastierov túžiacich po láske a umení. Hoci život pastierov alebo všeobecne vidieckeho ľudu zostáva zdanlivým predmetom pastorály, Elystan Griffiths tvrdí, že v nemeckom kontexte po roku 1750 boli jej ústredným záujmom problémy vznikajúcej, národne zmýšľajúcej a tvorivej strednej triedy. Tieto obavy sa stali čoraz naliehavejšími v súvislosti s prevratnými udalosťami Francúzskej revolúcie a potrebou reagovať na vzostup kapitalistickej moderny. Kniha Pastier, Volk a stredná trieda sleduje, ako sa pastorálna literatúra v dielach významných nemeckojazyčných autorov vrátane Gessnera, "Malera" Mllera, J. H. Vossa, Goetheho, Kleista, Mrikeho a Nestroya premenila na prostriedok na riešenie závažných morálnych, politických a sociálnych otázok. Rozprúdili sa diskusie o tom, či sú súčasní pastieri vhodní na to, aby sa objavili v literatúre, alebo či by objektom pastorácie mali byť skôr idealizovaní pastieri z arkádskeho praveku alebo z raných biblických čias.
Pastorálna tvorba tak bola spätá s kultúrnymi a politickými otázkami týkajúcimi sa vzťahov medzi triedami, stavu roľníctva, povahy umenia a predovšetkým spoločenských obmedzení mysliaceho subjektu uprostred emancipačných prísľubov osvietenstva.