The Indigenous Paradox: Rights, Sovereignty, and Culture in the Americas
Skúmanie toho, ako sú práva domorodého obyvateľstva chápané v právnom jazyku a doktríne
V dvadsiatom prvom storočí je politicky a právne bežné, že sa domorodé komunity obracajú na súd, aby sa domohli svojich práv voči postkoloniálnemu národnému štátu, v ktorom žijú. Pri bližšom skúmaní však táto konštelácia nie je ani zďaleka jednoduchá. Domorodé spoločenstvá si svoje nároky uplatňujú ako nezávislé subjekty, ktoré sa riadia vlastnými zákonmi. A predsa podávajú žalobu na súd iného suveréna, čím sa podriaďujú jeho cudziemu právnemu poriadku.
Podľa Jonasa Bensa, keď domorodé komunity vstupujú do právnych vzťahov s postkoloniálnymi národnými štátmi, stávajú sa domorodými. Domorodé komunity sa definujú ako oddelené od národného štátu osadníkov a trvajú na tom, že ich práva pochádzajú z ich vlastného právneho systému. Domorodé komunity musia zároveň tvrdiť, že sú začlenené do národného štátu osadníkov, aby mohli využívať jeho súdnictvo na presadzovanie týchto práv. Ako také sú zároveň začlenené do štátu a vylúčené z neho.
Bens sleduje, ako sa paradox domorodého obyvateľstva zapísal do práva, pričom skúma niekoľko prípadov práv domorodého obyvateľstva v Amerike od začiatku 19. storočia do začiatku 21. storočia a ukazuje, ako sa domorodým komunitám podarilo - a stále sa im darí - prekonávať tento paradox prostredníctvom rozvoja právnych argumentov, ktoré mobilizujú koncepty suverenity a kultúry. Bens tvrdí, že chápanie domorodosti ako paradoxnej formácie vrhá svetlo na naliehavé otázky týkajúce sa úlohy právneho pluralizmu a spoločnej suverenity v súčasných multikultúrnych spoločnostiach.