Hodnotenie:
Kniha „Pápežský primát“ od Klausa Schatza poskytuje komplexný a vyvážený historický opis vývoja pápežského primátu z katolíckej perspektívy. Integruje rozsiahle historické dôkazy a primárne pramene a zároveň sa zaoberá mylnými predstavami o koncepte pápežského primátu. Napriek istej kritike týkajúcej sa spracovania konkrétnych historických udalostí, najmä schizmy medzi Východom a Západom, sa vo všeobecnosti zhoduje, že ide o nevyhnutný zdroj informácií pre každého, kto sa zaujíma o cirkevné dejiny.
Výhody:⬤ Vyvážený a nepolemický prístup k dejinám pápežského primátu.
⬤ Rozsiahle historické informácie a analýzy, ktoré sa inde bežne nenachádzajú.
⬤ Dobre preskúmaný s množstvom primárnych zdrojov a rozsiahlymi poznámkami pod čiarou pre ďalší výskum.
⬤ Chronologicky usporiadané, čo uľahčuje pochopenie vývoja pápežstva.
⬤ Rieši a opravuje mnohé mylné predstavy o pápežskom primáte.
⬤ Niektorí čitatelia považujú štýl písania za hutný a náročný.
⬤ Kniha údajne vynecháva schizmu medzi Východom a Západom, čo niektorí považujú za významné.
⬤ So závermi autora môžu nesúhlasiť čitatelia s odlišnými názormi, najmä z východného pravoslávneho pohľadu.
(na základe 12 čitateľských recenzií)
Papal Primacy
Príbehy o pápežoch a pápežskom úrade z katolíckej i nekatolíckej perspektívy, podávané ako životopisy alebo ako dejiny inštitúcie, sa v priebehu storočí vyznačovali veľkou silou tohto často kontroverzného úradu.
Či už ako oslobodzujúca pravda, ktorá vychádza z Cirkvi, alebo ako úzka perspektíva; či už ako „skala Cirkvi“ alebo „kameň úrazu“, primát zostáva skutočnosťou, ktorá je jadrom mnohých cirkevných problémov. Doteraz chýbali ucelené dejiny primátu. Pápežský primát vypĺňa túto medzeru tým, že poskytuje jasné pochopenie jeho dejín.
V týchto prvých kompletných dejinách pápežského primátu Schatz sleduje vývoj myšlienky pápežstva ako centra učenia a jurisdikcie od jeho prvých rímskych počiatkov, cez stáročia vývoja, veľkú pápežskú schizmu a boje o konciliarizmus a galikanizmus, až po triumf pápežskej autority na I. vatikánskom koncile a po ňom až po II. vatikánsky koncil a rastúce uvedomenie si, že na otázky Cirkvi neexistujú „raz a navždy“ odpovede. Pápežský primát rástol spolu s Cirkvou a zostáva skutočnosťou zakotvenou v Cirkvi ako živom spoločenstve otvorenom zmenám.