Pandemic in Potos: Fear, Loathing, and Public Piety in a Colonial Mining Metropolis
V roku 1719 zachvátila cisársku vilu Potos, metropolu ťažby striebra v dnešnej Bolívii, smrteľná a vysoko nákazlivá choroba. V priebehu jedného roka zabil patogén približne 22 000 ľudí, čo je niečo viac ako tretina obyvateľov mesta. Obete upadali do bezvedomia s horúčkou, bolesťami tela a výtokmi krvi z nosa a úst. Väčšina z nich zomrela v priebehu niekoľkých dní. Veľká pandémia v Andách v rokoch 1717 - 22 bola pravdepodobne najničivejšou chorobou, ktorá postihla Južnú Ameriku od čias španielskeho dobývania.
Pandémia v Potose obsahuje najdlhšie rozprávanie o tomto takmer zabudnutom období z pera miestneho historika Bartoloma Arz nsa de Ors a y Vela spolu s kratšími opismi pustošenia choroby v Cuzcu, Arequipe a na predmestí Limy. „Gran Peste“, ako ju nazývali, bola kľúčovou udalosťou, o ktorej Arz ns dlho písal, pretože ju prežil, ale aj preto, že sa verilo, že má kozmický význam. Kris Laneová prekladá a dáva do súvislostí Arz nsovo rozprávanie, ktoré je bohaté na miestne detaily, ktoré vrhajú svetlo na celý rad tém - od terapie, zbožného života, triednych vzťahov, pohlavia a rasy až po predstavy o chorobe, hriechu a ľudskej vôli a zodpovednosti počas veľkej krízy verejného zdravia.
Pôvodné rozprávania o pandémii, ktoré sú tu preložené po prvýkrát, pomáhajú čitateľom vidieť spoločné črty a rozdiely medzi minulými a súčasnými stretnutiami s chorobou. Táto stručná práca je určená na použitie v kurzoch o dejinách Latinskej Ameriky, ale zaujme aj vedcov a študentov dejín náboženstva, dejín medicíny, mestských štúdií a epidemiológie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)