Pán celého sveta: Pán Ježiš, výzva pre Pána Cézara?

Recenzie čitateľov

Kniha Josepha Fantina „Pán celého sveta: V knihe „Pán Ježiš, výzva pre cisára“ sa skúma Pavlova potenciálna výzva rímskemu cisárovi prostredníctvom používania titulu „Pán“. Hoci autor predkladá dobre preskúmanú tézu podporenú historicko-kritickými a lingvistickými metódami, práca sa považuje za príliš podrobnú, čo vedie k zmiešaným pocitom z jej dĺžky a dôsledkov.

Dobre napísaná a informatívna kniha predstavuje významný príspevok k pochopeniu Pavlovho vzťahu k Rímskej ríši. Využíva sofistikovaný prístup a nadväzuje na najnovšie vedecké poznatky, pričom presvedčivo dokazuje prítomnosť protiimperiálnej polemiky v Pavlových listoch. Autor nabáda k prehodnoteniu vzťahu kresťanského spoločenstva k štátu.

Kniha sa označuje za príliš dôkladnú, pričom niektorí recenzenti považujú jej 280 strán za nadmerné a zaťažené zbytočnými detailmi. Hoci sa Fantinove argumenty považujú za presvedčivé, vnímajú ich ako málo prínosné pre všeobecnú recepciu Pavla, čo vedie k frustrácii čitateľov, ktorí sa musia orientovať v rozsiahlom obsahu, aby získali kľúčové poznatky.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Lord of the Entire World: Lord Jesus, a Challenge to Lord Caesar?

Obsah knihy:

Ako by sa vyznanie "Ježiš je Pán" chápalo v rímskom svete v prvom storočí? Bolo to niečo viac než len vyjadrenie oddanosti Ježišovi? Bola to aj implicitná výzva žijúcemu cisárovi, pánovi Rímskej ríše? V prvom storočí bolo veľa pánov a používanie titulu kyrios bolo zložité. Pavol bol zjavne ovplyvnený používaním tohto titulu pre Jahveho v gréckom Starom zákone.

Bol však aj súčasťou kultúry, v ktorej sa tento titul používal pre mnohé osoby vrátane otcov, majiteľov otrokov, vládnych úradníkov - a cisára. Titul kyrios sa však na začiatku a v polovici prvého storočia používal o cisároch len zriedkavo. Na základe zachovaných dôkazov dospeli bádatelia od čias Deissmanna k rozdielnym záverom, či je v tomto slovnom spojení obsiahnutá výzva cisárovi.

Fantin navrhuje účinnejšiu metódu riešenia tejto otázky, pričom sa opiera o poznatky teórie relevancie. Skúma celý rad osôb, na ktoré sa odkazuje týmto titulom, a hodnotí možný vplyv týchto kontextov na Pavlovo použitie. Až potom je možné vyvodiť presvedčivé závery o tom, či je pravdepodobné, že sa tu naznačuje nejaká výzva.

V knihe Pán celého sveta Fantin ukazuje, že žijúci cisár bol v Pavlovej dobe skutočne uznávaný ako najvyšší pán rímskeho sveta. Kľúčové novozákonné texty, ako napríklad List Rimanom 10. 9, 1 Korinťanom 8.

6 a List Filipanom 2. 11 ukazujú, že kresťanské vyznanie bolo s najväčšou pravdepodobnosťou v skutočnosti výzvou cisárskej autorite.