Palác kultúry

Pôvodný názov:

Palace of Culture

Obsah knihy:

Palác kultúry je denník snov, ktorý čitateľa vedie k osobnému a surreálnemu kontaktu so zmätenou zložitosťou súčasnej populárnej kultúry. Podobne ako jej predchádzajúce dielo Červené ruže je aj Palác voľným dielom, ktoré čitateľa vťahuje do seba, aby sa podieľal na jeho samotnej konštrukcii. Vrstvenie oneirického na populárnu kultúru má za následok zaujímavé prelínanie symbolických významov (zápis a stvárnenie vnútorných stavov pocitov a bytia) s arbitrárnymi marketingovými rozhodnutiami našej širšej kultúrnej scény. Jazyk Paláca kultúry nie je len médiom subjektu, ale aj samotným zdrojom zjavenia, fantazmou. Je to niečo, čo sa sníva jeho autorovi a jeho čitateľovi, v paláci, o štvrtej ráno.

"Tvorba Ani Walwicz sa vždy pohybovala naprieč žánrami, spôsobmi a registrami, vnášala sebareflexiu a metapoetiku ako materiálnu prítomnosť na scénu inscenácie, inscenovala subjekt v procese, subjekt v procese... Inšpirovaná veľkými fabulistami, ako sú Kafka a Dostojevskij (ona) reaktivuje avantgardné tradície od Steina, Joycea, Schwittersa cez viacnásobnú optiku.

Psychoanalýza." -Marion Campbellová.

"Rytmickejší a dychberúcejší ako "próza", hrozivejší ako "poézia"... toto je jazyk ako znak, transgresívna túžba, ktorá podvracia sily útlaku... Rozvinula nové štylistické formy, neuchopiteľný vzťah medzi teraz a vždy, ktorý obýva zrkadlo a javisko. Človek si spomenie na Bretonovu charakteristiku krásy ako kŕčovitej, ako vlak trúbiaci na stanici bez toho, aby odišiel alebo odišiel." -Eden Liddelow.

"Umelecký vtip Ania Walwicz: hravý... a temný." -Jessica Wilkinsonová.