Oživenie neviditeľnej ruky: Neviditeľná ruka: Prípad klasického liberalizmu v dvadsiatom prvom storočí

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje obhajobu klasického liberálneho myslenia a jeho koncepcií aplikovaných na rôzne ekonomické a morálne predpoklady. Ponúka historickú analýzu a príklady na podporu liberalizácie obchodu, ale čelí aj kritike za štýl písania, potenciálnu zaujatosť a nedostatočnú angažovanosť v niektorých moderných otázkach.

⬤ Dobre napísaná obhajoba klasického liberalizmu
⬤ dobrá historická analýza so zaujímavými bodmi
⬤ akademická prezentácia podložená faktami a výskumom
⬤ užitočné príklady podporujúce princípy voľného trhu
⬤ poskytuje premyslený pohľad na hospodársku politiku.

⬤ Niektoré časti sú zle napísané a vyžadujú si viacnásobné čítanie na pochopenie
⬤ vnímaná politická zaujatosť, najmä ku koncu
⬤ nedostatočné spracovanie problematiky klimatických zmien a hospodárenia so zdrojmi
⬤ príliš zložitý slovník a suché podanie
⬤ niektoré nepresnosti týkajúce sa teórií Adama Smitha.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Reviving the Invisible Hand: The Case for Classical Liberalism in the Twenty-First Century

Obsah knihy:

Oživenie neviditeľnej ruky je nekompromisnou výzvou na globálny návrat ku klasickému liberálnemu hospodárskemu poriadku bez zásahov vlád a medzinárodných organizácií. Významný ekonóm Deepak Lal, ktorý sa zasadzuje za oživenie neviditeľnej ruky voľného medzinárodného obchodu a globálneho kapitálu, dôrazne obhajuje názor, že etatistické pokusy o zmiernenie vplyvu trhov ohrozujú globálny hospodársky pokrok a stabilitu. A nezvyčajným spôsobom obhajuje globalizáciu nielen z ekonomického hľadiska, ale odpovedá aj na kultúrne a morálne námietky antiglobalistov.

Na základe širokého medzikultúrneho a interdisciplinárneho prístupu Lal tvrdí, že existujú dve skupiny odporcov globalizácie: kultúrni nacionalisti, ktorí sa stavajú nie proti kapitalizmu, ale proti westernizácii, a noví dirigisti, ktorí sa stavajú nie proti westernizácii, ale proti kapitalizmu. V odpovedi Lal tvrdí, že kapitalizmus nemusí viesť k westernizácii, ako ukazujú príklady Japonska, Číny a Indie, a že sťažnosti nových dirigistov súvisia skôr s demoralizáciou ich spoločností než s kapitalistickými nástrojmi prosperity.

Lal vychádza z historického opisu vzniku kapitalizmu a globalizácie v prvých dvoch liberálnych medzinárodných ekonomických poriadkoch: britskom z 19. storočia a americkom po druhej svetovej vojne.

Argumentujúc, že nový dirigizmus je tenkým klinom, ktorý by mohol vrátiť svet k nadmerným ekonomickým zásahom štátov a medzinárodných organizácií, Lal sa nevyhýba kontroverzným postojom, ako je obhajoba zrušenia týchto organizácií a obhajoba existencie detskej práce v treťom svete.