Ostrovy nedôvery

Pôvodný názov:

Islands of Disbelief

Obsah knihy:

„Ľudí, ktorých som mohol rozmnožiť. K slnku chodím len v snoch.“

Básne Judith Steeleovej o detstve čerpajú z anglo-írskych príbehov o dedičstve, bájnych rytieroch a hrdinovi Cuchulainovi. (Neverland). Od prvého sna vidí zraniteľnosť sveta a tvorov v ňom (Bushfire Dreaming), krehkosť ľudských a najmä rodinných vzťahov (The Child Remembers, Reflections, Rose Undaughter, Never Again, Gone). Pozoruje súčasnú Austráliu a jej médiá (Chairman, Community Housing, The News, Diurnal, Night Lights), zaznamenáva cestu svojho tela od pružnej mladosti po zlomeniny veku (Seapath, Bilateral Fractures). Sleduje svoje nohy a to, ako ďaleko s ňou došli, pozoruje zamotané vzťahy medzi turistami a developermi a obyvateľmi susednej Indonézie (Water Sister).

V celej jej tvorbe je ľudská námaha a drina obklopená pôvabom neľudského sveta, hoci rozorvaného čoraz väčšími ľudskými zásahmi. Táto posledná časť knihy sa jasne pozerá na jednoduchú krehkosť všetkého (To Peg, On This Summer Day).

& niekedy: „Nuda je príliš časté zaoberanie sa vecami niekoho iného.“.