Ospravedlňovanie genocídy: Nemecko a Arméni od Bismarcka po Hitlera

Recenzie čitateľov

V recenziách na knihu Stefana Ihriga o nemeckej účasti na genocíde Arménov od Bismarcka po Hitlera sa vyzdvihuje dôkladný výskum a hlboká analýza, ako aj kritika v súvislosti s údajnou zaujatosťou a spornými tvrdeniami o inšpiráciách nacistov. Mnohí čitatelia knihu chvália za to, že osvetľuje menej známy aspekt histórie a súvislosti medzi genocídou Arménov a holokaustom, iní s autorovými závermi a interpretačnou optikou ostro nesúhlasia.

⬤ Dobre preskúmané a napísané
⬤ poskytuje cenné poznatky o nemecko-osmanských vzťahoch a ideologických koreňoch genocídnych názorov
⬤ obsahuje rozsiahle citácie
⬤ dôležitý zdroj informácií pre pochopenie súvislostí medzi arménskou genocídou a holokaustom
⬤ prístupný aj pre nehistorikov.

⬤ Niektorí čitatelia vnímajú zaujatosť voči Turkom a spochybňujú autorove interpretácie
⬤ obvinenia z pozmeňovania historických naratívov
⬤ niekoľkým z nich chýbala hĺbka alebo zrozumiteľnosť argumentov
⬤ kritika týkajúca sa autorovho zobrazenia niektorých historických postáv a udalostí, považujúc ich za zavádzajúce.

(na základe 23 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Justifying Genocide: Germany and the Armenians from Bismarck to Hitler

Obsah knihy:

Často sa predpokladá, že genocídu Arménov a nacistický holokaust oddeľuje veľká časová a priestorová vzdialenosť. Stefan Ihrig však ukazuje, že boli oveľa viac prepojené, ako sa doteraz myslelo. Bismarck a neskôr Wilhelm II. stavili svoju zahraničnú politiku na úzke vzťahy so stabilnou Osmanskou ríšou. Pokiaľ boli Arméni pod osmanskou vládou nepokojní, predstavovali problém aj pre Nemecko. Od 90. rokov 19. storočia si Nemecko zvyklo ospravedlňovať násilie voči Arménom, dokonca ho akceptovalo ako zahraničnopolitickú nevyhnutnosť. Pre mnohých Nemcov predstavovali Arméni vyslovene rasový problém a napriek tomu, že Arméni boli kresťania, Nemci ich vykresľovali ako „Židov z Orientu“.

Ako Stefan Ihrig v tejto prvej komplexnej štúdii na túto tému odhaľuje, mnohí Nemci pred prvou svetovou vojnou sympatizovali s dlhodobým útlakom Arménov zo strany Osmanov a neskôr dôrazne obhajovali vojnový program vyhladzovania Turkov. Po vojne, v tzv. veľkej diskusii o genocíde, nemeckí nacionalisti najprv popreli a potom ospravedlnili genocídu. Aj nacisti začali považovať genocídu za ospravedlniteľnú: v ich verzii dejín umožnila genocída Arménov úžasný vzostup nového Turecka.

Ihrig opatrne poznamenáva, že táto súvislosť neznamená, že arménska genocída nejakým spôsobom spôsobila holokaust, ani to nerobí Nemcov menej vinnými. Žiadne dejiny dvadsiateho storočia by však nemali ignorovať hlboké, priame a znepokojujúce súvislosti medzi týmito dvoma zločinmi.