Osídlenie z neskorej doby železnej a doby rímskej v lome Bozeat, Northamptonshire: Vykopávky v rokoch 1995 - 2016

Pôvodný názov:

Late Iron Age and Roman Settlement at Bozeat Quarry, Northamptonshire: Excavations 1995-2016

Obsah knihy:

Spoločnosť MOLA (predtým Northamptonshire Archaeology) vykonala v lome Bozeat Quarry v priebehu dvadsiatich rokov od roku 1995 do roku 2016 prerušované archeologické práce na ploche 59 ha. Najstaršie archeologické prvky sa nachádzali v krajnej severnej oblasti, kde sa nachádzalo kremačné pohrebisko z doby bronzovej až železnej, ktoré bolo pravdepodobne súčasné s priľahlou jamou z neskorej doby bronzovej/začiatku doby železnej. V strednej až neskorej dobe železnej vzniklo v južnej časti lokality sídlisko na ploche cca 170 × 150 m. Išlo o dobre organizovanú usadlosť, väčšinou otvoreného pôdorysu s dvoma okrúhlymi domami, cestou, ohradami, hraničnými priekopami a jamami. Na začiatku 1. storočia n. l., okolo roku 30 n. l., ležali dve samostatné osady c0. 5 km od seba. Bývalá južná usadlosť z doby železnej sa pravdepodobne posunula o 150 m na severozápad a na severe sa nachádzala nová usadlosť. Obe osady sa nachádzali na západnom svahu údolia a boli umiestnené na pieskoch a štrkoch vo výške 64 až 66 m n. m. Severná osada bola obývaná len približne 150 rokov a zaoberala sa pastierskym poľnohospodárstvom, ale určitý význam mala miestna výroba hrubej keramiky so skupinou 12 hrnčiarskych pecí datovaných do polovice až konca 1. storočia n. l. Ide zrejme o najväčší počet hrnčiarskych pecí z jedného sídliska z tohto obdobia, ktoré sa doteraz našli v regionálne významnej oblasti výroby keramiky v údolí rieky Upper Nene.

Južné osídlenie bolo väčšie a pokračovalo až do konca rímskeho obdobia. V tejto oblasti sa na ploche s rozmermi cca 170 × 130 m našiel pozoruhodný rozptyl 12 mincí z doby železnej a 1. storočia n. l., ako aj 24 súčasných brošní. Táto zbierka nálezov môže naznačovať prítomnosť svätyne alebo chrámu nachádzajúceho sa v tejto oblasti. Možno je dôležité, že v roku 1964 sa priamo na západ od vykopávok našla stredorímska okrúhla kamenná stavba, možno súvisiaca svätyňa. V oblasti vykopávok sa v mladšej dobe železnej až na začiatku doby rímskej nachádzala možná okrúhla stavba, veľká oválna ohrada a systém polí. Ten sa zväčša týkal pastierskeho hospodárstva vrátane oblastí, kde boli výbehy spojené s cestami, čo naznačuje, že došlo k významnému oddeleniu hospodárskych zvierat. Štyri kremačné pohreby, vrátane jedného uloženého v schránke, a inhumácia ležali na troch miestach. Pastevecké poľnohospodárstvo bolo významnou činnosťou počas celého obdobia rímskej doby, pričom boli odkryté ohrady, výbehy a prepojené cesty. Koncom 2. až 4. storočia sa na krajnom západnom okraji lokality, vo vzdialenosti 50 m východne od pravdepodobne súčasnej svätyne zaznamenanej v roku 1964, nachádzali dve kamenné stavby a kamenná sladovnícka pec. Na území bývalého sídliska zo strednej až neskorej doby železnej sa nachádzali menšie dôkazy o včasnosaskom až stredosaskom osídlení.

Nenašli sa žiadne štruktúry, hoci niekoľko jám môže pochádzať z tohto obdobia a označovať krátkodobé pobyty. Malý cintorín s piatimi jedincami rešpektoval bývalý rímsky poľný systém a pravdepodobne pochádzal z konca 6. až 7. storočia. Pohreby obsahovali dekapitáciu a pohreb s nožom a sponou. Lokalita potom nebola znovu obsadená a stala sa súčasťou polí stredovekého a postredovekého osídlenia Bozeat.