Osamelosť seba samého: Premýšľanie o Elizabeth Cady Stantonovej

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje hlboké a súčasné skúmanie prínosu Elizabeth Cady Stantonovej k feminizmu a volebnému právu žien a spája historickú analýzu s osobnými postrehmi. Zachytáva zložitosť Stantonovej charakteru a myšlienok a zároveň skúma širší kontext hnutí za práva žien.

Písanie je označované za hlboké, dobre napísané a pútavé, ponúkajúce jedinečný pohľad na históriu. Účinne vyzdvihuje úlohu Stantonovej v oblasti volebného práva žien a jej osobné zápasy, pričom obsahuje zaujímavé anekdoty a citáty. Kniha tiež podnecuje záujem o ďalšie skúmanie feministickej literatúry.

Niektorí recenzenti poznamenali, že kniha môže pôsobiť neusporiadane a občas odbieha od svojich hlavných tém, ako je napríklad pojem „ja“. Kritizuje sa autorkin pohľad na potraty a želá sa jasnejšie usporiadanie a zameranie na niektoré myšlienky, najmä na „osamelosť ja“.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Solitude of Self: Thinking about Elizabeth Cady Stanton

Obsah knihy:

Elizabeth Cady Stantonová - spolu so svojou spolubojovníčkou Susan B. Anthonyovou - bola jednou z najdôležitejších vodkýň hnutia za získanie volebného práva pre americké ženy. Ako však tvrdí Vivian Gornicková v tejto vášnivej, živej biografickej eseji, Stantonová je aj najväčšou feministickou mysliteľkou 19. storočia. Stantonová, obdarená dostatočne veľkým filozofickým myslením na to, aby dokázala pochopiť, ako nesmierne dôležité sú práva žien, vyvinula oddanosť rovnosti, ktorá má jedinečný americký charakter. Jej písanie a život jasne ukazujú, prečo feminizmus ako hnutie za oslobodenie prekvitá práve tu ako nikde inde na svete.

Stantonová, ktorá sa narodila v roku 1815 v konzervatívnej privilegovanej rodine, sa radikalizovala vďaka skúsenostiam z abolicionistického hnutia. Keď sa v roku 1840 zúčastnila na prvej medzinárodnej konferencii o otroctve v Londýne, bola prekvapená, keď ju predstavitelia konferencie odmietli usadiť kvôli jej pohlaviu. V tej chvíli si uvedomila: V očiach sveta som nebola taká, aká som bola vo svojich vlastných očiach, bola som len žena. V tej istej chvíli pochopila, čo to znamená pre americkú republiku, že nedokázala splniť svoj základný sľub rovnosti pre všetkých. Vo svojom poslednom verejnom prejave Osamelosť seba samej (prednesenom v roku 1892) obhajovala politickú rovnoprávnosť žien s odôvodnením, že osamelosť je ľudským stavom, a preto každý občan potrebuje nástroje, aby mohol sám bojovať za svoje záujmy.

Vivian Gornick sa s knihou The Solitude of Self prvýkrát stretla pred tridsiatimi rokmi. Gornicková o tej chvíli píše: Sotva som vedela, kto bola Stantonová, a už vôbec nie, čo tento prejav znamenal v jej živote alebo v našich dejinách, ale dodnes si pamätám, ako som si s nadšením a vďačnosťou pomyslela, keď som tieto slová čítala po prvý raz, osemdesiat rokov po ich napísaní: "Začíname tam, kde ona skončila.

Osamelosť seba je hlboká, destilovaná meditácia o tom, čo robí americký feminizmus americkým, od jednej z najlepších kritičiek našej doby.