Osamelé ja: Darwin a sebecký gén

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje silnú kritiku redukcionistických názorov na evolúciu, pričom sa zameriava najmä na perspektívy významných osobností, ako sú Dawkins a Dennett. Midgley účinne obhajuje diferencovanejšie chápanie ľudskej identity a komplexnosti evolúcie. Recenzie chvália jej jasnosť a hĺbavosť, pričom si všímajú prístupnosť knihy a jej význam v súčasných filozofických diskusiách.

⬤ Jasne napísaná
⬤ inteligentná a významná
⬤ účinne kritizuje redukcionistické názory
⬤ prístupná širšiemu publiku
⬤ aktuálne skúmanie zložitých filozofických otázok okolo evolúcie
⬤ chválená za zrozumiteľnosť a schopnosť preniknúť cez moderné vedecké obraty.

Niektorí recenzenti poznamenávajú, že kniha neponúka nové myšlienky nad rámec Midgleyho predchádzajúcej práce; môže odrážať konsolidáciu existujúcich názorov namiesto rozvíjania nových perspektív.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Solitary Self: Darwin and the Selfish Gene

Obsah knihy:

Renomovaná filozofka Mary Midgleyová skúma povahu našej morálnej konštitúcie, aby spochybnila názor, ktorý redukuje ľudskú motiváciu na vlastný záujem.

Midgleyová presvedčivo a presvedčivo argumentuje, že jednoduché, jednostranné opisy ľudských motívov, ako je napríklad tendencia "sebeckého génu" v nedávnom neodarwinistickom myslení, sú síce poučné, ale vždy nerealistické. Ukazuje, že takáto čistota sa nedá vnútiť ľudskej psychológii.

Vracia sa k pôvodným Darwinovým spisom, aby ukázala, že reduktívny individualizmus, ktorý sa dnes prezentuje ako darwinizmus, nepochádza od Darwina, ale zo širšej, hobbesovskej tradície osvietenského myslenia. Odhaľuje hypotézu sebeckého génu ako kultúrny prírastok, ktorý v prírode jednoducho nevidno. Hrdinská nezávislosť nie je pre Homo sapiens realistickým cieľom.

Sme, ako to videl Darwin, pozemské organizmy, utvorené tak, aby sme neustále interagovali jeden s druhým a so zložitými ekosystémami, ktorých sme maličkou súčasťou. Väzby pre nás nie sú len obmedzenia, ale aj záchranné laná.