Orphic Bend: Hudba a inovatívna poetika

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Orphic Bend: Music and Innovative Poetics

Obsah knihy:

Reprízy základných diskusií o vzťahu medzi poéziou a hudbou.

LAUREÁT CENY ELIZABETH AGEE ZA AMERICKÚ LITERATÚRU

Orphic Bend: Music and Innovative Poetics skúma vplyv hudby na nedávne priekopnícke literárne postupy v Spojených štátoch. Robert L. Zamsky, ktorý si za rámec svojej práce zvolil mýtus o Orfeovi, tvrdí, že diela Charlesa Bernsteina, Roberta Creeleyho, Johna Taggarta, Tracie Morrisovej a Nathaniela Mackeyho obnovujú dávne diskusie o vzťahu medzi poéziou a hudbou, aj keď rozvíjajú diela, ktoré sa často prudko odlišujú od tradičných literárnych foriem. Zamsky otvára každú kapitolu úvahami o orfických koreňoch lyriky a spája súčasné diskusie o perspektívach a obmedzeniach humanizmu, zmysluplnosti gesta a performancie a povahe poznania s poetikou skúmaných autorov, pričom svoju analýzu opiera o pozorné čítanie ich diel.

Mýtus o Orfeovi sa v celej knihe používa ako objektív, ktorého rôzne aspekty osvetľujú niekedy dramaticky odlišné aspekty spoločného rámca poézie a hudby. Napríklad v prípade Bernsteina Zamsky vyzdvihuje meditácie Ezru Pounda o vzťahu medzi poéziou a hudbou (pôda, na ktorej sa Pound usiluje obnoviť stratené možnosti renesancie) a Bernsteinovu prenikavú kritiku Pounda. Morrisová zasa zdôrazňuje performatívnu silu hovoreného jazyka, pričom do popredia stavia skutočnosť, že každý hovorený jazyk nesie kultúrne, komunitné a osobné znaky hovoriaceho, čím sa aj v rámci najelementárnejších vlastností jazyka zdokonaľuje súborné ja. Medzitým v Mackeyho diele orfický hlas básnika mocne siaha po poriadku poznania, v ktorom sú poézia a hudba navzájom takmer nerozoznateľné. V tomto zmysle sú hudba a hudobnosť básnického jazyka bránou Mackeyho gnosticizmu, mechanizmom zasvätenia do ríše nie tajomstiev, ktoré sa treba naučiť, ale vizionárskeho poznania, ktoré sa neustále rozvíja.

Text skúma celý rad hudobných vplyvov na skúmaných spisovateľov, od opery až po rôzne verzie jazzu, a zdôrazňuje rozmanitosť spôsobov, akými hudba ovplyvňuje ich tvorbu. Mnohí z týchto spisovateľov účinne prezentujú teóriu hudby, keď sa na ňu odvolávajú ako na inšpiráciu alebo analógiu básnickej praxe. Zamskyho zameranie na poéziu a hudbu je ozvenou dôležitých interdisciplinárnych štúdií o literárnom modernizme, období, pre ktoré je význam hudby pre literárnu prax dobre známy, a rozširuje túto diskusiu na súčasný kontext. Orphic Bend pritom poskytuje dôležitú príležitosť uvažovať o špecifickom dedičstve modernizmu a zároveň situovať súčasných spisovateľov do širších historických súvislostí.