Organizational Learning in Tourism and Hospitality Crisis Management
Žijeme v neistom svete, ktorý sa vyznačuje výskytom neočakávaných udalostí v rôznych kútoch sveta, ktoré môžu mať rozsiahle nepriaznivé dôsledky. Preto je nevyhnutné byť pripravený na takéto krízy a snažiť sa im predchádzať alebo zmierňovať ich negatívne dôsledky prostredníctvom nástrojov krízového riadenia a postupov organizačného vzdelávania. Podľa súčasnej literatúry bol cestovný ruch a hotelierstvo v uplynulých desaťročiach vystavený dramatickým vplyvom kríz spôsobených človekom a prírodných katastrof. Dôsledky sa prejavujú v podobe neúspechu v podnikaní, ekonomických strát, poškodeného imidžu destinácie, fyzického poškodenia infraštruktúry a zariadení, psychologických účinkov a ďalších nežiaducich dôsledkov. Mnohé z týchto krízových udalostí sa opakujú a ich následky možno odvrátiť alebo zmierniť praktickým organizačným učením a zapojením sa do prípravných činností. Subjekty v odvetví sa však len v obmedzenej miere pokúšajú odhaliť signály včasného varovania, poučiť sa z kríz a pripraviť sa na ďalšie krízy. Napriek dôležitým prínosom z hľadiska "ponaučení" z historických analýz zvyčajne poskytujú málo informácií o tom, ako sa organizácie cestovného ruchu čeliace kríze pokúšali proaktívne ju zvládnuť a čo robili reaktívne (Paraskevas a Quek, 2019). Na vyplnenie tejto medzery sú preto potrebné komplexné zdroje v tejto oblasti.
Existuje len málo výskumných štúdií, ktoré by sa zaoberali organizačným učením v procese krízového manažmentu cestovného ruchu. Ucelený súbor knižných kapitol zameraných na teóriu aj prax osvetlí túto problematiku a navrhne odporúčania pre budúce skúmanie. Preto je cieľom tejto publikácie odhaliť rôzne aspekty organizačného učenia v krízovom manažmente cestovného ruchu a hotelierstva a diskutovať o budúcich perspektívach. Kniha bude hlavným zdrojom informácií pre budúci výskum v oblasti krízového manažmentu cestovného ruchu a organizačného učenia. Dôvodov pre takýto dopyt by bolo niekoľko. Po prvé, táto téma je v oblasti cestovného ruchu a hotelierstva relatívne nová a zahŕňa mnohé kritické aspekty organizačného učenia v krízovom manažmente cestovného ruchu. Táto novinka a hĺbkové diskusie o praktických poznatkoch na celom svete by mohli byť veľmi zaujímavé pre akademikov aj pre odborníkov z praxe. V posledných rokoch mnohé firmy cestovného ruchu a hotelierstva uplatnili podstatu krízového riadenia a organizačného učenia vo svojich rámcoch krízového plánovania a krízového riadenia. Manažéri cestovného ruchu a hotelierstva si plne uvedomili dôležitosť učenia sa z predchádzajúcich kríz, a preto tieto stratégie učenia sa uplatnili vo svojich prípravných programoch. Preto by veľmi radi viac ako predtým využívali tento materiál a odporúčali ho kolegom, zamestnancom atď.
Ďalším potenciálnym dopytom by boli akademickí pracovníci, študenti a výskumníci v oboch oblastiach organizačného vzdelávania a krízového manažmentu cestovného ruchu. Väčšina univerzít a inštitúcií cestovného ruchu buď priamo, alebo nepriamo vypracovala nové študijné programy zamerané na krízový manažment cestovného ruchu na magisterskej a doktorandskej úrovni so špeciálnym zameraním na organizačné učenie a prípravu. Táto kniha bude pre týchto ľudí veľmi zaujímavá, pretože predchádzajúce zdroje sú pomerne zastarané a navyše sa podrobne nezaoberali témou organizačného učenia.