Rereading Abstract Expressionism, Clement Greenberg and the Cold War
Od 70. rokov 20.
storočia sa tvrdilo, že abstraktný expresionizmus vystavoval v zahraničí povojnový americký establišment v snahe kultúrne sa vyrovnať a posilniť svoju novonadobudnutú ekonomickú a vojenskú dominanciu. Za ústredný prvok týchto snáh sa často označuje opis abstraktného expresionizmu, ktorý vypracoval americký kritik Clement Greenberg.
V tejto knihe sa však Greenbergov opis opätovne číta prostredníctvom Theodora Adorna a Mauricea Merleau-Pontyho s cieľom tvrdiť, že Greenbergova kritika v skutočnosti svedčí o tom, ako abstraktný expresionizmus odporuje cieľom, na ktoré bol nasadený. S odkazom nielen na najznámejších umelcov tohto hnutia, ale aj na umelkyne a farebných umelcov, ktorých sám Greenberg zanedbával, ako napríklad Joan Mitchellovú a Normana Lewisa, sa tvrdí, že abstraktný expresionizmus zďaleka neposilňuje kapitalistický status quo, ale zapája telesné a afektívne prvky skúsenosti, ktoré kapitalizmus zavrhol alebo delegitimizoval, a sľubuje svet, ktorý by im učinil zadosť.