She's the Prey, He's the Stalker
Cassie, ktorá sa ponorila do každodenného zhonu, si neuvedomuje zlovestnú prítomnosť v tieni. Je prenasledovaná ako zviera, každý jej pohyb je sledovaný. Sledujte Cassie, ktorá zisťuje, že veci sú málokedy také, aké sa zdajú, a nikdy nie je nič zaručené.
Neviem, ako som sa ocitla v tomto zlom pekle. Je temné, chladné a desivé. Bojím sa o svoj život, ktorý chcem len vrátiť do stavu, aký bol pred tým, ako doň vstúpila táto príšera. Ako sa môže z dokonale naplánovaného zmeniť na chaos a krutosť?
Ako kráča a ťahá ma za sebou za chvost, cítim, ako sa mi nechty zarývajú do časti blata. Ťahá, chytá sa mŕtvej trávy, keď každý prst prejde po vlastnej stope. Chce sa mi kričať, ale nevychádzajú zo mňa žiadne slová. Viem, že by ma aj tak nikto nepočul.
Zatváram oči a spomínam si na lepšie časy. Na časy plné tepla, lásky a smiechu. Rodičia obklopujúci náš stôl, ako si vychutnávame rodinné jedlo v zdravom prostredí. Vzájomné zdieľanie dobrých správ a vtipkovanie o tom či onom. Tak to má byť, viete. Nemalo by to tak byť. Kde som urobil chybu?! Čo sa stalo s mojím životným štýlom ako z koláčikov?
Začala som si všímať drobnosti, ktorým som mala venovať viac pozornosti, ale vždy, keď som sa o nich Jeremymu zmienila, odbil to a povedal, že som ich musela prehliadnuť. Napríklad ako moje oblečenie, ktoré sa stratilo. Stalo sa to už veľakrát. Ďalším príkladom je štekot psov a pohľad do lesa. Mala som si uvedomiť červené vlajky a vyžadovať od nich väčšiu pozornosť.
Samozrejme, bol tu aj ten bozk. Ten, ktorý som nikdy nemal urobiť. Ten, na ktorý si už nikdy nechcem spomenúť. Možno je to moja chyba. Navádzala som ho? Kto by si bol pomyslel, že jedna chyba sa môže skončiť doživotným trestom! Asi je smrť môj osud a mala by som uznať, že je to dôsledok môjho konania. Nie, nie, čo si to len myslím! Nechcem zomrieť. Snažím sa trochu pohnúť nohami, ale bezvýsledne. Cítim sa stuhnutý a ťažký.
Počujem, ako zasúva lopatu do zeme a s obrovskými hrkútaniami vyhrabáva zeminu a blato. Ťažko dýcha, keď mrmle niečo, čo nepočujem. Znova zatváram oči a spomínam si na lepšie časy.
Predávam nehnuteľnosť, ktorú považujem za sen. Splním ľuďom ich sny tým, že im nájdem domovy, v ktorých budú spokojní. Som naozaj jednoduchá žena. Taká, ktorá sa potom vydá, aby sme si spolu vytvorili vlastnú rodinu. Som šťastná so svojím budúcim manželom. Šťastná so svojím životom. Alebo bola.
Teraz tu ležím ako mŕtve mäso. Nikto, kto by ma chránil. Nemám pocit, že sa o seba dokážem postarať. Prenasledoval ma ako korisť, našiel si čas, aby ma napadol, a potom ma sem priviedol. Do temného, studeného a desivého lesa. Stále počujem, ako kope. Znovu sa pokúšam pohnúť nohami. Snažím sa pohnúť rukami. Stále sa nehýbe. Život už pre mňa nemôže byť horší ako tento. Alebo áno?
