Omyl duše: Čo podľa vedy získame, keď sa vzdáme svojich presvedčení o duši

Recenzie čitateľov

Julien Musolino v knihe The Soul Fallacy skúma pojem duše z vedeckého hľadiska a argumentuje proti jej existencii. Kniha je dobre preskúmaná a predstavuje logický postup myšlienok, vďaka čomu je prístupná laikom aj odborníkom. Musolino svojimi argumentmi spochybňuje tradičné názory a nabáda čitateľov, aby prehodnotili svoje názory na život, smrť a seba samého. Hoci mnohí čitatelia považovali knihu za poučnú a podnetnú, niektorí kritici si všimli tendenciu k opakovaniu a potrebu jednoduchších vysvetlení zložitých myšlienok.

⬤ Dobre napísané a pútavé s jasnými vysvetleniami.
⬤ Silná znalosť témy a dôkladný výskum.
⬤ Spochybňuje tradičné názory úctivým spôsobom.
⬤ Logická štruktúra, pričom každá kapitola nadväzuje na predchádzajúcu.
⬤ Skvelé pre veriacich aj neveriacich, podporuje otvorenosť.
⬤ Podnecuje k zamysleniu, ponúka nové pohľady na život a vedomie.
⬤ Prístupné širokému publiku, od laikov až po odborníkov.

⬤ Niektorí čitatelia považovali opakujúcu sa štruktúru za otravnú.
⬤ Niekoľko výčitiek týkajúcich sa zložitosti, pričom niektoré myšlienky si pre lepšie pochopenie vyžadujú slovník.
⬤ Niektoré argumenty boli vnímané ako používanie „argumentu z autority“.
⬤ Záver sa môže zarytým veriacim v dušu zdať nepresvedčivý.
⬤ Uznáva sa potreba dodatkov alebo ďalších podrobných informácií pre znalejších čitateľov.

(na základe 61 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Soul Fallacy: What Science Shows We Gain from Letting Go of Our Soul Beliefs

Obsah knihy:

Väčšina Američanov verí, že majú nehmotnú dušu, ktorá prežije smrť tela. V ostrom kontraste s tým súčasný vedecký konsenzus odmieta tradičnú dušu, hoci o tomto závere sa verejne diskutuje len zriedka. V tejto knihe kognitívny vedec prelamuje tabu a vysvetľuje, prečo moderná veda vedie k tomuto kontroverznému záveru. Kniha pritom odhaľuje skutočne ohromujúci rozsah a silu vedeckého bádania, pričom využíva myšlienky z biológie, psychológie, neurovedy, filozofie a fyzikálnych vied.

V knihe sa oveľa viac ako kronika zániku tradičnej duše skúma, odkiaľ sa viera v dušu vzala, prečo je taká rozšírená z kultúrneho a historického hľadiska, ako kognitívna veda ponúka naturalistickú alternatívu k náboženským koncepciám mysle a ako sa postulovanie existencie duše rovná vedeckému tvrdeniu.

Hoci sa nový vedecký pohľad na osobnosť radikálne odchyľuje od tradičných náboženských koncepcií, autor ukazuje, že koherentné, zmysluplné a citlivé hodnotenie toho, čo znamená byť človekom, zostáva nedotknuté. Tvrdí, že opustením presvedčenia o duši nič nestrácame a že dokonca môžeme niečo získať.

V celej knihe sa vášnivo zasadzuje za vedu a rozum. Ponúka tiež aktuálnu odpoveď na nedávne tvrdenia, že veda podporuje existenciu duše a posmrtného života.