Vytvorenie udržateľnej azylovej a migračnej politiky je jednou z najväčších výziev pre ďalší rozvoj Európskej únie.
Diskurz v tejto oblasti sa však vyznačuje výraznou polarizáciou: Zástancovia liberálnej kultúry prijímania a zástancovia prísnej politiky izolácie sa zdajú byť takmer nezlučiteľní. Akú podobu by však mal mať súbor pravidiel azylovej a migračnej politiky, aby v rovnakej miere zohľadňoval všeobecné ľudské práva a európske vlastné záujmy? Cieľom tejto eseje je čo najodbornejšie a najdiferencovanejšie odpovedať na túto otázku.
