Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha sa zaoberá otázkami rasovej a etnickej segregácie v rámci evanjelizácie prostredníctvom osobných rozprávaní a empirického výskumu, pričom rezonuje so skúsenosťami čitateľov a zároveň podnecuje kritické úvahy o rasizme. Čelila však aj kritike pre svoju vnímanú zaujatosť a nedostatok alternatívnych perspektív.
Výhody:⬤ Odráža osobné životné skúsenosti, najmä v súvislosti s presťahovaním rodiny a rasovými otázkami.
⬤ Aktuálna a podstatná, s rozsiahlym etnografickým výskumom.
⬤ Dôležitý príspevok k sociológii náboženstva a rasy/etnicity.
⬤ Stručný a dobre štruktúrovaný.
Nevýhody:⬤ Obviňovaný z nedostatku alternatívnych pohľadov, čo vedie k vnímaniu zaujatosti.
⬤ Niektorí ju považujú za predraženú a nedostatočne výkonnú.
⬤ Veľká závislosť od poznámok pod čiarou a bibliografie, čo ovplyvňuje čitateľnosť hlavného obsahu.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Shades of White Flight: Evangelical Congregations and Urban Departure
Obsah knihy:
Od druhej svetovej vojny historici analyzujú fenomén "bieleho úteku", ktorý sužuje mestské oblasti na severe Spojených štátov. Jeden z najzaujímavejších prípadov "bieleho úteku" sa odohral v chicagských štvrtiach Englewood a Roseland, kde v 60. a 70. rokoch 20. storočia opustilo mesto sedem celých cirkevných zborov jednej denominácie, Kresťanskej reformovanej cirkvi, a premiestnili svoje kostoly na blízke predmestia. V knihe Shades of White Flight (Odtiene bieleho úteku) sociológ Mark T. Mulder skúma migráciu členov týchto chicagských cirkví a odhaľuje, ako tieto cirkvi nielenže nedokázali zabrániť úteku bielych, ale v skutočnosti odchod zborov uľahčili.
Na základe množstva archívnych údajov a rozhovorov Mulder objasňuje sily, ktoré formovali tieto štvrte na Stredozápade, a prekvapivo ukazuje, že evanjelické náboženstvo podporovalo segregáciu, ako aj úpadok stability miest. Príbehy Roselandu a Englewoodu skutočne ukazujú, ako náboženstvo - často využívané na podporu komunity a sociálnych väzieb - môže niekedy prispieť k dezintegrácii štvrtí. Mulder opisuje, ako holandská CRC vytvorila izolovaný spoločenský kruh, ktorý sa sústredil na miestny kostol a kresťanskú školu - namiesto miestneho parku, námestia alebo trhu - ako na stredobod komunity. Subkultúra CRC namiesto toho, aby prijala širšiu komunitu, chránila seba a svoje rodiny na týchto dvoch miestach. Preto bolo pomerne jednoduché - keď sa do štvrte prisťahovali černošské rodiny - predať kostol a školu a presťahovať sa na predmestie. Platí to najmä preto, že v týchto zboroch spočívala autorita na úrovni miestneho zboru a v skutočnosti vlastnili samotné budovy.
Odhaľuje, ako dominantná forma evanjelickej cirkevnej politiky - kongregacionalizmus - fungovala v rámci širšieho fenoménu úteku bielych, a prináša nový pohľad na úlohu náboženstva a na to, ako môže ovplyvniť spoločenské zmeny, nie vždy k lepšiemu.
