Hodnotenie:
Kniha podrobne skúma konsekvencializmus, poukazuje na jeho hlavné námietky a navrhuje hybridnú koncepciu, ktorej cieľom je tieto obavy riešiť. Je chválená za jasnosť a prístupný štýl písania, ktorý uľahčuje pochopenie zložitých myšlienok. Autor sa zaoberá klasickými námietkami voči konsekvencializmu aj novými perspektívami a nakoniec predstavuje inovatívnu teóriu.
Výhody:Jasný náčrt konzistentnosti, prístupný štýl písania, dôkladné preskúmanie hlavných námietok, inovatívna hybridná koncepcia, podnetná argumentácia, krátky a stručný formát.
Nevýhody:Niektoré aspekty argumentácie môžu byť nepresvedčivé pre tých, ktorí neprijímajú autorove závery, a chýba zdôvodnenie obmedzení zameraných na agenta.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
The Rejection of Consequentialism: A Philosophical Investigation of the Considerations Underlying Rival Moral Conceptions
V súčasnej filozofii sa podstatné morálne teórie zvyčajne klasifikujú ako dôsledkové alebo deontologické.
Štandardné konsekvencialistické teórie zhruba zdôrazňujú, že agenti musia vždy konať tak, aby dosiahli celkovo najlepšie dostupné výsledky. Naproti tomu štandardné deontologické teórie tvrdia, že existujú okolnosti, za ktorých je dovolené, ale nie je nutné, aby človek dosiahol najlepšie celkové výsledky, a ešte iné okolnosti, za ktorých je to pozitívne zakázané.
Klasický utilitarizmus je najznámejším dôsledkovým názorom, ale všeobecne sa považuje za nedostatočný opis morálky. Hoci Samuel Scheffler s týmto hodnotením súhlasí, zároveň sa domnieva, že konzistentnosť sa spočiatku javí ako vierohodná a že okolo typických deontologických názorov pretrváva atmosféra paradoxov. V tejto knihe sa preto podujal prehodnotiť odmietnutie konsekvencializmu.
Tvrdí, že je možné poskytnúť zdôvodnenie pre názor, že agenti nemusia vždy produkovať najlepšie možné celkové výsledky, a to motivuje jeden odklon od konsekvencializmu; ukazuje však, že je prekvapivo ťažké poskytnúť uspokojivé zdôvodnenie pre názor, že existujú situácie, keď agenti nemusia produkovať najlepšie možné celkové výsledky. Ďalej argumentuje v prospech doteraz zanedbávaného typu morálnej koncepcie, podľa ktorej agenti vždy môžu, ale nie vždy musia produkovať najlepšie výsledky.
