Od zenu k fenomenológii

Pôvodný názov:

From Zen to Phenomenology

Obsah knihy:

Stretnutie medzi Japonskom a Západom vyvolalo otázku, či môže dôjsť k vzájomnému porozumeniu medzi takými zdanlivo odlišnými civilizáciami. Japonskí intelektuáli prišli do Európy študovať západné myslenie a zistili, že prevládajúci pozitivizmus a pragmatizmus sú nedostatočné, a obrátili sa k fenomenológii ako k spôsobu, ako sa vyrovnať s vedomím, nedostupným v iných západných filozofických smeroch.

Kniha Od zenu k fenomenológii otvára základné dimenzie transcendentálnej fenomenológie a cesty zenu s cieľom odhaliť spojenie týchto dvoch „škôl“ uvedomovania. Výskum ponúkaný v texte sleduje počiatky zenu až k budhistovi Nágardžunovi a predstavuje jeho argumenty, že všetky vysvetľujúce tvrdenia o vedomí sú „prázdne“. V zene je fenomén prázdnoty „držiakom miesta“ zobrazeným ako bašo, kde sa môže čokoľvek objaviť bez prekážok.

Úlohou v texte je ukázať, ako možno takéto „miesto“ dosiahnuť, a to vylúčením tvrdení niektorých japonských a západných učencov o „cieľoch“ zenu. Zavádzanie „cieľov“ je rovnako prekážkou a treba sa mu vyhnúť, rovnako ako treba odmietnuť pripútanosť ku konkrétnej zenovej „škole“.

Fenomenologické analýzy časového vedomia ukazujú prítomnosť oblasti, ktorá sa skladá z toku a stálosti tak, že oba aspekty sú dané ako prázdne „držiaky miesta“ pre akúkoľvek možnú realitu akejkoľvek kultúry. Vedomie týchto aspektov nie je ani jedno, ani druhé, a preto sa môže objaviť prostredníctvom oboch ako „prvotné“ symboly, ktoré kolíšu jedno cez druhé. Ak hovoríme, že všetko sa mení, stretávame sa s trvalosťou tohto tvrdenia, a ak hovoríme, že všetko je trvalé, stretávame sa s úsilím o zachovanie tejto trvalosti - oboje odhaľuje „pohyb“ medzi nimi, tvorí „miesto“ pre akékoľvek chápanie sveta explikovaného v akejkoľvek kultúre.

Toto je oblasť, v ktorej zen a transcendentálna fenomenológia nachádzajú svoju „bezdôvodnú pôdu“. (Nova)