Od úsvitu k dennému svetlu: Eseje

Recenzie čitateľov

Zbierka Dawn Downeyovej „FROM DAWN TO DAYLIGHT“ (Od svitania do rána) sa stretla s pozitívnym ohlasom čitateľov pre svoje pútavé eseje, v ktorých sa mieša humor a dojímavosť. Čitatelia oceňujú autorkinu schopnosť provokovať písaním k zamysleniu a sebareflexii. Krátke, silné útvary sa zaoberajú hlbokými témami a zároveň zostávajú zrozumiteľné, pričom často rozosmejú a rozplačú čitateľov. Súvislosti medzi niektorými esejami dodávajú zbierke hĺbku a umocňujú celkový zážitok z čítania.

⬤ Inovatívny a pútavý štýl písania
⬤ schopnosť spájať humor a dojímavosť
⬤ krátke útvary, ktoré sú obsahovo bohaté
⬤ ponúka nové pohľady na život
⬤ relatívne a podnetné
⬤ emocionálne pôsobivé
⬤ vzájomne prepojené eseje umocňujú celkový príbeh.

Niektorí čitatelia môžu uprednostniť dlhšie, tradičnejšie eseje; nemusí sa páčiť tým, ktorí uprednostňujú priamočiarejšie písanie bez introspekcie.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

From Dawn to Daylight: Essays

Obsah knihy:

Druhá zbierka esejí Dawn Downeyovej je určená pre všetkých, ktorí majú radi prízemné príbehy s nádychom múdrosti. Jej postrehy, ktoré sú hlboko úprimné a osobné, sú pretkané svojráznymi postrehmi a sebaironickým humorom. Inšpiráciu čerpá z chrípky, záhrady, zlých kolien a zlej televízie. Skúma väčšie témy straty a odcudzenia, pričom si zachováva mladistvý pohľad na vrtochy života a starnutia. Čitateľov čaká cesta od všednosti k metafyzike. Je tu autorka, ktorá nám prezradí, že sa bojí kráv. Sledujeme jej snahu naučiť sa súcitu. Zdieľame jej túžbu po pokoji.

Podobne ako vo svojich duchovných memoároch Stumbling Toward the Buddha sa Downeyová pokúša pochopiť vzťahy. V knihe Odpusť mi sa zamýšľa nad významom neúprimného ospravedlnenia. ("Prepáč, že si nepružný. Prepáč, že si nahnevaný. Prepáč, že nerozumieš môjmu postoju.") V knihe 2015 Dawn-Mobile prirovnáva svoje telo k ojazdenému autu. ("Nemôžem si dovoliť údržbu: členstvo v posilňovni, kurzy jogy, chiropraktikov, terapeutov. A stále sa to vracia späť.") V knihe Samsara mieri svojím vtipom na závisť. ("Keď sa v luxusnom lifestylovom časopise objavil dom môjho elegantného kamaráta v Los Angeles, bola z toho šestnásťstranová celofarebná rozprávka o mojej závisti. Zelenooká príšera slintala po jej porceláne Ming.") A v knihe Cemetery Song sa rozpráva so svojou matkou, ktorá zomrela v päťdesiatke. "Málokedy si sa smiala, a teraz to chápem, teraz, keď som staršia, než si sa kedy dožila ty. Páčia sa ti moje vlasy? ")

Rozprávania Dawn Downeyovej opisujú putá, ktoré nás spájajú.