Od Platóna k NATO: Idea Západu a jej odporcovia

Recenzie čitateľov

Kniha Davida Gressa „Od Platóna po NATO“ predstavuje komplexnú analýzu západnej civilizácie, skúma jej filozofické a historické korene a zároveň kritizuje prevládajúce naratívy o západnej identite a kultúre. Mnohí čitatelia ju považujú za hlbokú a podnetnú, niektorí ju však kritizujú za prílišnú zložitosť a akademickosť.

⬤ Hlboko preskúmaný a komplexný, poskytujúci rozsiahly historický príbeh.
⬤ Ponúka nové pohľady na západnú filozofiu a identitu.
⬤ Podnecuje kritické myslenie o demokracii, slobode a kapitalizme.
⬤ Pútavý štýl písania, ktorý sa mnohým ťažko odkladá.
⬤ Užitočný na pochopenie iných historikov a kultúrnych diskusií.

⬤ Rozsiahla a hutná, takže pre bežných čitateľov môže byť ohromujúca.
⬤ Niektorí majú pocit, že obsahuje argumenty proti kritikom Západu.
⬤ Môže byť menej prístupná pre laikov kvôli akademickému jazyku a pojmom ako „veľké rozprávanie“.
⬤ Vnímaná zaujatosť voči ľavicovým ideológiám, ktorú niektorí čitatelia považujú za problematickú.

(na základe 17 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

From Plato to NATO: The Idea of the West and Its Opponents

Obsah knihy:

Kniha Od Platóna po NATO, ktorá je hlbokou intelektuálnou históriou západnej myšlienky a vášnivou obhajobou jej významu pre budúcnosť Ameriky, je prvou knihou, ktorá dáva zmysel odkazu Západu v čase, keď čelí najväčším výzvam. Čitatelia Francisa Fukuyamu, Johna Graya, Samuela Huntingtona a ďalších analytikov dilem západných národov v dvadsiatom prvom storočí nájdu v originálnom podaní Davida Gressa úplnejší opis toho, čo Západ v skutočnosti je a ako bol pri najlepšej vôli skreslený. A čo je najdôležitejšie, stretnú sa s novou víziou západnej identity a s tým, ako ju možno obnoviť.

Začiatkom dvadsiateho storočia americkí pedagógovia zostavili príbeh západnej civilizácie, jej pôvodu, histórie a prísľubov, ktorý počas nasledujúcich päťdesiatich rokov zostal základom amerického vysokoškolského vzdelávania. Rozprávali príbeh západnej civilizácie, ktorý sa začal Grékmi a pokračoval 2 500 rokmi veľkých kníh a veľkých myšlienok, pričom vyvrcholil v dvadsiatom storočí progresívnou liberálnou demokraciou, vedou a kapitalistickou prosperitou.

V 60. rokoch 20. storočia sa tento veľký príbeh Západu stal terčom útoku. V priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov kritici zmenili tento starý príbeh na jeho opak: sériu anti-príbehov o zlách, zlyhaniach a zradách spravodlivosti, ktoré podľa nich tvorili dejiny Západu.

Víťazstvo západných hodnôt na konci studenej vojny, šírenie demokracie a kapitalizmu a celosvetový vplyv americkej populárnej kultúry neobnovili Veľký príbeh v európskych a amerických srdciach Západu. David Gress vysvetľuje tento paradox a tvrdí, že Veľký príbeh Západu bol od začiatku chybný: že Západ sa nezačal v Grécku a že v oblasti morálky a náboženstva boli Gréci cudzou civilizáciou, ktorej prínos bol sprostredkovaný prostredníctvom Ríma a kresťanstva. Okrem toho sme pri predpoklade kontinuity od Grékov po moderný liberalizmus mylne bagatelizovali alebo odmietali všetko, čo bolo medzi nimi, a sústredili sme sa skôr na veľké myšlienky a veľké knihy než na skutočné dejiny so všetkými ich nejasnosťami, konfliktami a protirečeniami.

Podstatou Gressovej tézy o budúcnosti Západu je, že Nový svet si musí pamätať svoje korene v Starom svete a hľadať syntézu. Ako totiž ukázali útoky, Nový Západ nemôže byť osamotený. Jeho cnosti - sloboda, rozum, pokrok - vyrástli na Starom Západe a nemôžu prekvitať, ak sa z tejto bohatej pôdy odstránia.