From Civil to Political Religion: The Intersection of Culture, Religion and Politics
Jean-Jacques Rousseau, ktorého podnietilo rozbitie väzieb medzi náboženstvom a politickým poriadkom, ktoré prinieslo osvietenstvo, navrhol "nové" náboženstvo (občianske náboženstvo), ktoré mal štát využívať ako prostriedok na presadenie občianskej jednoty. Emile Durkheim naopak chápal občianske náboženstvo ako spontánny jav, ktorý vychádza zo samotnej spoločnosti - ako nenásilnú silu vyjadrujúcu sebaidentifikáciu alebo sebadefiníciu národa. V roku 1967 americký sociológ Robert Bellah znovu objavil tento koncept a aplikoval ho na americkú spoločnosť v jeho durkheimovskej podobe.
Od Bellahovej publikácie sa väčšina autorov snažila vysvetliť občianske náboženstvo v zmysle údajnej "spontánnej" integračnej úlohy pre spoločnosť. Zdôrazňovali náboženský a kultúrny rozmer koncepcie, ale nevenovali náležitú pozornosť jej politicko-ideologickým základom. Preto sa donucovaciemu potenciálu občianskeho náboženstva venovala malá pozornosť alebo sa neprávom odsúval do krajín tretieho sveta.
Cristi podáva kritiku tézy o občianskom náboženstve a identifikuje najzákladnejšie nedostatky literatúry na túto tému. Porovnaním Bellahovej durkheimovskej koncepcie s pôvodnou Rousseauovou formuláciou autor odhaľuje pochybný koncepčný a empirický základ prvej z nich. Poukazuje na potrebu prehodnotiť Bellahovu tézu vo svetle reinterpretácie Rousseauovho a Durkheimovho klasického prístupu a svoju kritiku zdôvodňuje stručným komparatívnym prehľadom štátom riadených občianskych náboženstiev a poučnou prípadovou štúdiou občianskeho náboženstva v Pinochetovom Čile.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)