Od komúny ku kapitalizmu: Ako čínski roľníci stratili kolektívne poľnohospodárstvo a získali mestskú chudobu

Recenzie čitateľov

Kniha spochybňuje prevládajúci názor, že Dengova reforma a otvorenie boli pre čínske poľnohospodárstvo a spoločnosť prospešné. Tvrdí, že reformy poškodili roľníctvo a že úspechy, ktoré sa často pripisujú tejto politike, majú v skutočnosti korene v predchádzajúcom socialistickom období. Autor dekonštruuje mýty okolo dekolektivizácie a zdôrazňuje donucovacie prvky agrárnej reformy. Kniha je analytická a kritizuje mainstreamové interpretácie týchto historických udalostí.

Kniha ponúka sofistikovanú analýzu, ktorá spochybňuje všeobecne rozšírené mýty o transformácii Číny a poskytuje kritický pohľad na politické dôsledky poľnohospodárskej reformy. Je dobre preskúmaná a nabáda čitateľov, aby prehodnotili rozprávanie o čínskom socializme a kapitalizme. Odporúčame ju tým, ktorí majú záujem o hlbšie pochopenie tejto témy.

Niektorí čitatelia môžu knihu považovať za hutnú a zložitú, keďže na úplné pochopenie argumentov je potrebné pozorné čítanie. Tí, ktorí hľadajú priamočiare rozprávanie o danom období, ju môžu považovať za nedostatočnú v porovnaní s inými dielami, ktoré predstavujú konvenčnejší pohľad.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

From Commune to Capitalism: How China's Peasants Lost Collective Farming and Gained Urban Poverty

Obsah knihy:

Opis prechodu Číny do globálnej kapitalistickej ekonomiky, keď agrárna reforma v 80. rokoch 20. storočia priviedla čínskych roľníkov do priemyselných miest a do chudoby

Začiatkom 80. rokov 20. storočia Čína uskutočnila rozsiahlu reformu, ktorá zrušila socialistické vidiecke kolektívy a rozdelila pôdu medzi milióny malých roľníckych rodín. Je známa ako kampaň dekollektivizácie a je jednou z najvýznamnejších reforiem pri prechode Číny na trhové hospodárstvo. Oficiálne čínske správy a mnohé akademické práce od začiatku nekriticky vykresľujú túto kampaň ako obrovský úspech, a to tak pre roľníkov, ako aj pre hospodárstvo ako celok. Tento hlavný prúd histórie tvrdí, že vidiecke obce, ktoré trpeli neefektívnosťou, výrazne zvýšili poľnohospodársku produktivitu v rámci reformy dekolektivizácie. Opisuje sa v nej aj to, ako sa roľníci v dôsledku nespokojnosti s režimom na vidieku spontánne organizovali a kolektívne likvidovali kolektívny systém.

Bližšie skúmanie naznačuje oveľa odlišnejší a diferencovanejší príbeh. Kombináciou historických archívov, práce v teréne a kritických štatistických skúmaní sa v knihe Od komúny ku kapitalizmu dokazuje, že dekollektivizačná kampaň nebola ani spontánnym roľníckym hnutím zdola nahor, ani nevyhnutne nezlepšovala efektívnosť. Naopak, reforma bola predovšetkým donucovacou kampaňou zhora nadol a väčšina zvýšenia efektívnosti pochádzala z jednoduchého zvýšenia využívania vstupov, ako je pôda a práca, a nie z inštitucionálnych zmien. V knihe sa tiež kladie dôležitá otázka: Prečo väčšina roľníkov pokojne prijala túto reformu? Zhun Xu odpovedá, že problémy komunít prispeli k pasivite roľníctva; že dekollektivizácia tým, že odpolitizovala roľníctvo a uvoľnila masovú prácu na vidieku, aby mohla konkurovať mestským robotníkom, poslúžila ako politický aj ekonomický základ pre následné čínske neoliberálne reformy a masívny nárast všetkých foriem ekonomickej, politickej a sociálnej nerovnosti. Dekollektivizácia bola skutočne obrovským úspechom, hoci zďaleka nie takým, ako sa uvádza v hlavných správach.