Image and Word in the Theology of John Calvin
Randall C. Zachman vo svojej novej prelomovej štúdii o švajčiarskom reformátorovi odhaľuje a analyzuje chápanie obrazu a slova u Jána Kalvína komplexne aj chronologicky, pričom venuje pozornosť tomu, ako sa jednotlivé témy rozvíjajú v Kalvínovej teológii.
Väčšina bádateľov tvrdí, že Ján Kalvín (1509 - 1564) trval na zásadnej neviditeľnosti Boha, aby poprel, že Boh môže byť reprezentovaný v akomkoľvek viditeľnom obraze. Toto tvrdenie tvorilo jeden z jeho základných argumentov proti zobrazovaniu obrazov vytvorených človekom pri bohoslužbách. Vzhľadom na transcendentnosť Boha Kalvín odmietal ľudskú snahu vytvárať znamenia a symboly Božej prítomnosti na zemi, najmä sochy, obrazy a maľby prítomné v rímskokatolíckych kostoloch.
Zachman naopak tvrdí, že hoci Kalvín odmieta používanie tzv. "mŕtvych obrazov" pri bohoslužbe, robí to preto, aby zameral našu pozornosť na "živé obrazy Boha", v ktorých sa neviditeľný Boh stáva do istej miery viditeľným. Kalvín trvá na tom, že tieto obrazy nemožno správne kontemplovať bez Božieho slova, ktoré objasňuje ich význam; k pravému poznaniu Boha nás privedie len to, keď živé obrazy Boha, ktoré vidíme, spojíme s Božím slovom, ktoré počúvame. Toto spojenie videnia a počúvania preniká Kalvínovou teológiou od jeho chápania sebazjavenia Boha Stvoriteľa až po jeho rozvinutie sebazjavenia Boha Vykupiteľa v Ježišovi Kristovi. Podľa Zachmana Kalvín zachováva rovnaké prepojenie videnia a počúvania aj v našich vzťahoch s inými ľuďmi: musíme vždy držať pohromade to, čo vidíme v gestách a činoch druhých, s tým, čo počujeme v ich slovách, aby sa nám mohli zjaviť skryté myšlienky ich sŕdc.
Zachmanov vycibrený argument, že Kalvín má obraz a slovo, zjavenie a ohlasovanie, v neoddeliteľnom vzťahu, sa týka všetkých hlavných tém Kalvínovej teológie. Predstavuje veľmi významný a prekvapujúci príspevok k nášmu poznaniu reformácie a výzvu k ďalšiemu štúdiu teologickej estetiky.
