Hodnotenie:
Kniha Davida Fidelera predstavuje podnetné skúmanie ľudskej existencie, vzájomnej prepojenosti a hlbšieho vzťahu s vesmírom. Autor v nej spája rôzne oblasti, ako je história, filozofia, veda a spiritualita, pričom jeho cieľom je obnoviť zmysel a prepojenie so svetom. Zatiaľ čo mnohí čitatelia považovali knihu za poučnú a krásne napísanú, niektorí ju kritizovali za zdĺhavosť a nedostatočnú hĺbku v niektorých oblastiach, najmä ku koncu.
Výhody:⬤ Hlboko filozofická a podnetná; nabáda k novému pohľadu na život a naše spojenie s vesmírom.
⬤ Spája rôzne disciplíny vrátane histórie, vedy, filozofie a spirituality, čím poskytuje komplexný pohľad.
⬤ Mnohí čitatelia ju považovali za krásne napísanú a inšpiratívnu, schopnú vyvolať rozjímanie a osobné zamyslenie.
⬤ Obsahuje rozumné riešenia, ako riešiť odlúčenie človeka od prírody.
⬤ Vrelo odporúčame jednotlivcom, ktorí sa zaujímajú o filozofiu, históriu a spiritualitu.
⬤ Niektorí považovali neskoršie kapitoly za sklamanie a nedostatok nádeje, čo viedlo k pocitu pesimizmu.
⬤ Niekoľko čitateľov označilo niektoré časti knihy za nudné, opakujúce sa alebo pomaly sa rozvíjajúce.
⬤ Kritika miešania osobných presvedčení a mystiky s vedeckými teóriami, čo viedlo k vnímaniu nedostatku empirickej podpory.
⬤ Niektorí čitatelia mali pocit, že by bolo potrebné, aby sa jednotlivé témy rozoberali viac do hĺbky.
(na základe 18 čitateľských recenzií)
Restoring the Soul of the World: Our Living Bond with Nature's Intelligence
Tvorivá úloha ľudstva v rámci živého vzoru prírody.
- Skúma dôležité vedecké objavy, ktoré odhaľujú samoorganizujúcu sa inteligenciu v srdci prírody.
- Skúma myšlienku živého vesmíru od jej koreňov v prvých kultúrach, cez jej zatmenie počas vedeckej revolúcie až po jej návrat v súčasnosti.
- Odhaľuje spôsoby, ako obnoviť naše tvorivé partnerstvo s prírodou a spolupracovať s jej inteligenciou.
Po tisícročia bol svet vnímaný ako tvorivá, vzájomne prepojená sieť života, ktorá neustále rastie, vyvíja sa a obnovuje. S príchodom vedeckej revolúcie v 16. a 17. storočí sa však na svet začalo pozerať ako na neživý, hodinový mechanizmus, ktorý je zviazaný zákonmi klasickej fyziky. Inteligencia bola vlastnosť pripisovaná výlučne ľuďom, a tak sa na ľudstvo pozeralo ako na nadradené a oddelené od prírody. Dnes nové vedecké objavy oživujú starovekú filozofiu živého, vzájomne prepojeného vesmíru a ľudstvo sa učí od inteligencie prírody a spolupracuje s ňou novými, život podporujúcimi spôsobmi, od ekologického dizajnu až po biomimikry.
Na základe najdôležitejších vedeckých objavov poslednej doby David Fideler skúma samoorganizujúcu sa inteligenciu v srdci prírody a miesto ľudstva vo vesmírnom vzorci. Skúma starovekú víziu živého kozmu od jej koreňov v „duši sveta“ Grékov a alchymistickej tradícii, cez jej zatmenie počas vedeckej revolúcie až po jej návrat v súčasnosti. Vysvetľuje, ako mechanistický pohľad na svet viedol k hlbokému pocitu odcudzenia ľudstva, pretože ak vesmír fungoval len ako stroj, nebol už priestor pre skutočnú tvorivosť alebo spontánnosť. Ukazuje, že to tak nie je a že aj na molekulárnej úrovni sa prírodné systémy zapájajú do sebaorganizácie, sebazáchovy a tvorivého riešenia problémov, čo odráža starovekú myšlienku tvorivej inteligencie, ktorá existuje hlboko v srdci prírody.
Fideler odhaľuje nové súvislosti medzi vedou, náboženstvom a kultúrou a skúma, ako obnoviť naše tvorivé partnerstvo s prírodou a nové spôsoby spolupráce s prírodnou inteligenciou.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)