Obludnosť a čínska kultúrna identita: Xenofóbia a pretváranie cudzosti vo vernakulárnej literatúre od dynastie Song

Pôvodný názov:

Monstrosity and Chinese Cultural Identity: Xenophobia and the Reimagination of Foreignness in Vernacular Literature since the Song Dynasty

Obsah knihy:

Táto kniha je súčasťou série Cambria Sinophone World Series, ktorú vedie profesor Victor H. Mair (University of Pennsylvania).

*Obsahuje farebné obrázky.

Táto kniha skúma vzájomné prepojenie medzi ideou obludnosti a vznikom čínskej kultúrnej identity od čias dynastie Song. Na štyroch prípadových štúdiách o histórii vývoja démona líšky, Zhang Feia, Sun Wukonga a Zhong Kuia v ľudovej literatúre skúma, ako monštróznosť prostredníctvom svojho tradičného spojenia s cudzosťou zohrávala kľúčovú úlohu pri formovaní predstavy spoločnosti o dichotómii ja/iný.

Čínska ľudová literatúra dozrievala v období Južnej piesne a súvisela s rastúcou obavou spoločnosti z cudziny. Keďže po mongolskom dobytí Ríše stredu a následnej politickej túžbe vrátiť sa k fixácii na pojem Han počas dynastie Ming sa vnímanie iných v spoločnosti pohybovalo medzi prijatím a odporom, myšlienka obludnosti bola v týchto dielach prijatá ako logická nádoba na uvažovanie o otázke identity. Na rozdiel od iných foriem písanej tvorby v Číne sa ľudová literatúra vyvinula z potreby uspokojiť masy. Ako také poskytujú jedinečné okno na pochopenie reakcie spoločnosti na vtedajšie kultúrne a politické prostredie.

Vďaka opätovnému zasadeniu tvorby týchto diel do tohto kultúrneho kontextu spočíva význam tejto štúdie v tom, že do popredia kladie prejav čínskej kultúrnej identity v literatúre a zároveň navrhuje jej význam pre naše chápanie kultúrnej politiky od čias dynastie Song.

Hoci si vedci už dlho uvedomujú význam kultúrneho prostredia obdobia Song-jüan-ming pre rozvoj čínskej kultúrnej identity, vývoju tejto identity v tomto období sa stále nevenuje dostatočná pozornosť. Cieľom tejto knihy je preskúmať spôsob, akým je kultúrna identita obsiahnutá v myšlienke monštruozity, a to, ako slovesná literatúra ponúka okno do neustálej snahy spoločnosti redefinovať tento pojem v reakcii na meniace sa politické prostredie. Okrem aktuálnej diskusie o pozadí a historickej genealógii spôsobu konceptualizácie činorodosti sa však táto kniha osobitne zaoberá vplyvom spornosti etnicity na otázku identity. Skúma pritom, ako táto postupná historická transformácia čínskej kultúrnej identity úzko súvisí s xenofóbiou a reimagináciou cudzosti, ktorá sa odráža v myšlienke monštruóznosti.

Študenti a vedci zaoberajúci sa neskorou cisárskou čínskou literatúrou pravdepodobne nájdu v tejto knihe osvieženie a poučenie. Jej celkové zameranie na vývoj čínskej kultúrnej identity by však malo osloviť aj čitateľov, ktorí sa zaujímajú o dejiny Číny v ranom novoveku, najmä tých, ktorých fascinujú otázky týkajúce sa formovania čínskej kultúrnej identity.