Obhajoba a zmena v medzinárodných organizáciách: Komunikácia, ochrana a rekonštrukcia v mierových misiách OSN

Pôvodný názov:

Advocacy and Change in International Organizations: Communication, Protection, and Reconstruction in Un Peacekeeping

Obsah knihy:

Ako sa menia medzinárodné organizácie? Mnohé organizácie sa rozširujú do nových oblastí alebo opúšťajú pracovné programy. V knihe Advocacy and Change in International Organizations sa uvádza, že sa tak deje nielen na základe spoločného usmernenia členských štátov.

Advokácia je kľúčovým, ale prehliadaným zdrojom zmien v medzinárodných organizáciách. Zmeny môžu presadzovať rôzni aktéri: národní diplomati, medzinárodní byrokrati, externí experti alebo aktivisti občianskej spoločnosti. Môžu použiť jednu z troch advokačných stratégií: sociálny tlak, presviedčanie a "rozhovory s autoritami".

Úspech každej stratégie závisí od prítomnosti priaznivých podmienok súvisiacich s charakteristikami obhajcov, cieľov, problémov a kontextu. Inštitucionalizácia nových otázok v medzinárodných organizáciách ako viacstupňový proces, ktorý často sprevádza spochybňovanie. Táto kniha ukazuje, ako rámec zameraný na obhajobu vysvetľuje pôvod troch pracovných oblastí súčasných mierových operácií OSN: komunikácie, ochrany a obnovy.

Problematiku strategickej komunikácie presadzovali predstavitelia OSN prostredníctvom stratégie presviedčania. Ochrana civilistov sa objavila vďaka čiastočne úspešnej kampani sociálneho vplyvu koalície zvolených členov Bezpečnostnej rady a následnému (a úspešnému) presviedčaniu zo strany Kanady. Projekty s rýchlym dopadom sa dostali do praxe mierových síl ako výsledok "rozprávania autority" expertnou skupinou.

Tieto tri otázky ilustrujú rozmanitosť ciest k zmene v medzinárodných organizáciách, pričom predstavujú cesty zhora nadol, zdola nahor a zvonka dovnútra. Okrem toho dosiahli rôzny stupeň inštitucionalizácie v politikách, štruktúrach a rámcoch OSN: ochrana civilného obyvateľstva je najviac inštitucionalizovaná, o čom svedčia opatrenia na vyvodenie zodpovednosti voči mierovým silám za ich neuskutočnenie, zatiaľ čo projekty rýchleho dosahu sú najmenej inštitucionalizované.