Hodnotenie:
Kniha „O operáciách“ od majora Bretta Friedmana získala zmiešané hodnotenia. Zatiaľ čo niektorí čitatelia chvália jej pútavé písanie a dôležité argumenty týkajúce sa vojenskej stratégie a koncepcie operačného umenia, iní sa domnievajú, že jej chýba hĺbka, jasnosť a originalita prístupu. Existujú obavy o autorovu znalosť vojenskej doktríny a účinnosť jeho príkladov.
Výhody:⬤ Dobre napísaná a pútavá próza.
⬤ Poskytuje presvedčivú kritiku koncepcie „operačnej úrovne vojny“.
⬤ Predstavuje užitočný rámec pre vojenskú teóriu a operačné disciplíny.
⬤ Cenný pre čitateľov, ktorí sa snažia pochopiť základy vojenských operácií.
⬤ Podnecuje k zamysleniu a stojí za to si robiť poznámky.
⬤ Niektorí čitatelia majú pocit, že kniha je povrchná a chýba jej hĺbka dôležitých konceptov.
⬤ Autor sa hlbšie nezaoberá existujúcimi vojenskými doktrinálnymi publikáciami.
⬤ Mnohé príklady buď chýbajú, alebo sú nedostatočne podrobné, takže čitatelia chcú viac praktického využitia.
⬤ Niektorí recenzenti označujú knihu za príliš akademickú a logicky zmätočnú.
⬤ Neposkytuje nové pohľady na operačné umenie a nevyužíva možnosti ponúknuť nový model vojenských operácií.
(na základe 9 čitateľských recenzií)
On Operations: Operational Art and Military Disciplines
O operáciách: O operačnom umení a vojenských disciplínach sleduje históriu vývoja vojenských štábov a myšlienok o operačnej rovine vojny a operačného umenia od napoleonských vojen až po súčasnosť, pričom sa na ne pozerá cez prizmu Pruska/Nemecka, Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.
B. A.
Friedman prichádza k záveru, že operačnú úroveň vojny treba odmietnuť ako zásadne chybnú, ale že operačné umenie je presným opisom činnosti vojenského štábu, organizácie vytvorenej na zabezpečenie mozgovej kapacity potrebnej na riadenie zložitých moderných vojenských operácií. Vojenský štáb neslúži len ako sprostredkovateľ medzi jednotlivými úrovňami, ale skôr ako organizácia, ktorá umožňuje a podporuje taktikov a stratégov. V knihe On Operations sa skúma organizácia vojenských štábov, ktorá sa od Napoleonových čias zmenila len málo.
Historické skúmanie funkcií, ktoré štáby poskytovali veliteľom, a disciplíny samotných štábnych dôstojníkov vedie k záverom, ako najlepšie organizovať štáby v budúcnosti. Friedman tieto myšlienky demonštruje na prípadových štúdiách historických kampaní založených na vytvorenom systéme vojenskej disciplíny.
