On Agamben, Donatism, Pelagianism, and the Missing Links
Peter Iver Kaufman ukazuje, že hoci Giorgio Agamben predstavuje Augustína ako obdivovaného priekopníka alternatívnej formy života, zároveň považuje Augustína za prekážku, ktorá bráni čitateľom objaviť svoj potenciál.
Kaufman rozvíja presvedčivú, radikálnu alternatívu progresívnej politiky pokračovaním myšlienkovej línie, ktorú predstavil v knihe O Agambenovi, Arendtovej, kresťanstve a temných umeniach civilizácie. Kaufman začína porovnaním Agambenových a Augustínových projektov, pričom oba spochybňujú panujúce koncepcie občianstva.
Tvrdí, že Agamben, znepokojený Augustínovou opozíciou voči donatistom a pelagiánom, nedokázal vytvoriť prepojenie medzi vlastnými redefiníciami autenticity a "prichádzajúceho spoločenstva" a biskupovým chápaním milosti, spoločenstva a súcitu. Kniha O Agambenovi, donatizme, pelagianizme a chýbajúcich spojeniach vrhá nové svetlo na Augustínovu "politickú teológiu", predstavuje spôsoby, ako ju možno využiť ako zdroj alternatívnych polis, a zároveň dopĺňa Agambenovu vedu a vedu o Agambenovi.
