Nový pohľad na pohostinnosť ako kľúč k misiám

Recenzie čitateľov

Kniha zdôrazňuje dôležitosť a vplyv pohostinnosti pri rozvíjaní vzťahov a napĺňaní Božieho poslania. Povzbudzuje čitateľov, aby napriek osobnému nepohodliu pozývali iných do svojich domovov, a vyzdvihuje transformačnú silu spojenia s druhými prostredníctvom spoločných zážitkov. Mnohí čitatelia po jej prečítaní našli inšpiráciu a motiváciu praktizovať pohostinnosť, pričom si uvedomili aj výzvy, ktoré môže prinášať.

Inšpiruje čitateľov k prijatiu pohostinnosti, povzbudzuje k budovaniu vzťahov, ponúka nový pohľad na pohostinnosť ako neoddeliteľnú súčasť učeníctva a poskytuje pocit spojenia s väčším poslaním.

Pohostinnosť môže byť vnímaná ako invazívna a nepríjemná, čo môže niektorých čitateľov odradiť; spochybňuje osobné zóny pohodlia a zaužívané predstavy o spoločenských interakciách.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

A New Look at Hospitality as a Key to Missions

Obsah knihy:

Mnohí kresťania vyrástli s veľmi obmedzeným pojmom "misie" a "misionári". V tomto ponímaní je misionár človek, ktorý chodí kázať mnohým ľuďom, často do primitívnych krajín, a vysvetľuje teológiu evanjelia.

Domorodci sú presvedčení a stávajú sa kresťanmi. Takto sa napĺňa poverenie evanjeliom. Skutočné misie sa týmto spôsobom veľmi nevykonávali.

Misionári si vo všeobecnosti veľmi dobre uvedomujú osobný aspekt svojej činnosti a dôležitosť pohostinnosti. Západné cirkvi sa však na pohostinnosť naladili oveľa menej. Prešli časy, keď návštevníci mohli predpokladať, že budú pozvaní domov na obed alebo sa osobne zblížia s ľuďmi v cirkvi, ktorú navštívili.

Pohostinnosť je však kľúčovým pojmom a kľúčovou praxou v Biblii, a to tak v Starom, ako aj v Novom zákone. Týkalo sa to tak vzťahu Boha s jeho ľudom, v ktorom niektorí "hostili anjelov", vo vzájomných vzťahoch, ako aj v spôsobe, akým oslovovali svet s dobrou správou, ktorú im Boh dal. Chris Freet skúma biblickú myšlienku pohostinnosti, úlohu, ktorú zohrávala v biblických časoch, a príklad, ktorý nám poskytuje.

Dochádza k záveru, že západná cirkev sa musí znovu prebudiť k vzájomnej a recipročnej biblickej definícii pohostinnosti; že musí prejsť určitou kontextualizáciou, aby v nej mohla fungovať biblická úloha pohostinnosti a "osoby pokoja"; a (3) musí prejsť od krátkodobých stretnutí s pohostinnosťou na Západe k dlhodobým vzťahom ako Božia rodina. Toto je vážne teologické skúmanie, ale je to aj výzva a zároveň praktický návod, ktorý nám pomôže začať dávať pohostinnosti v našich zboroch takú úlohu, akú predpokladá biblický príbeh.