Hodnotenie:
Kniha získala zmiešané recenzie, pričom mnohí chválili jej hĺbku, pútavý štýl písania a relevantnosť pre súčasný diskurz o psychedelikách. Kritici však poukazovali na problémy, ako je nedostatočné zameranie na vedecký výskum, prílišná sebapropagácia autora a niektoré špekulatívne teórie, ktoré môžu znižovať jej dôveryhodnosť.
Výhody:Pútavé a krásne písanie, bohaté na pojmy o psychedelikách, spiritualite a osobných skúsenostiach. Mnohí čitatelia ju považovali za poučnú a informatívnu, pričom niektorí navrhovali, že by mohla slúžiť ako učebnica. V knihe sa oceňuje najmä skúmanie vizionárskeho umenia a súčasnej psychedelickej kultúry.
Nevýhody:Kritici si všimli nedostatok vedeckého diskurzu a prílišný dôraz na autorove osobné skúsenosti, pričom niektorí ju vyhlásili za samoúčelné rozprávanie. Okrem toho niektoré časti textu označili za neusporiadané alebo miestami bez hĺbky a niekoľko čitateľov považovalo niektoré tvrdenia za pochybné alebo prehnané.
(na základe 12 čitateľských recenzií)
The New Psychedelic Revolution: The Genesis of the Visionary Age
Odvážny prieskum modernej psychedelickej kultúry, jej histórie a budúcnosti.
- Skúma troch architektov modernej psychokultúry: chemika Alexandra "Sašu" Šulgina, mykológa-filozofa Terencea McKennu a vizionára Alexa Greya.
- Skúma využívanie mikrodávok v extrémnych športoch, zážitky z psy-trance festivalov a vzťah medzi egom, entheogénmi a toxicitou.
- Predstavuje "dejiny vizionárskeho umenia" od jeho koreňov v praveku cez Ernsta Fuchsa a Viedenskú školu fantastiky až po súčasné psychedelické umenie.
Po smrti Jerryho Garciu, Timothyho Learyho a Kena Keseyho sa zdalo, že psychedelická revolúcia 60. rokov bola definitívne potlačená. Dochádzalo však k pravému opaku, ktorý sa prejavil v popularite transformačných festivalov ako Burning Man a BOOM, v medializácii užívania ayahuascy a v rastúcom počte celebrít a miliardárov zo Silicon Valley, ktorí ochotne priznávali výhody osobného užívania enteogénov. Spolu s návratom univerzitného výskumu, oživením psychedelickej filozofie a rastúcou popularitou vizionárskeho umenia tieto zmeny znamenajú rozšírenú psychedelickú kultúrnu revolúciu, ktorá je oveľa viac integrovaná do hlavného prúdu ako kontrakultúrne povstanie v 60. rokoch.
James Oroc, ktorý stojí na čele tejto novej revolúcie, skúma psychedelickú kultúru 21. storočia prostredníctvom troch jej hlavných architektov po roku 1960: chemika Alexandra "Sashu" Shulgina, mykológa-filozofa Terencea McKennu a vizionárskeho umelca Alexa Greya. Pri podrobnom skúmaní ich práce sa venuje aj práci výskumníka DMT Ricka Strassmana, zakladateľa MAPS Ricka Doblina, výskumníka vedomia Stanislava Grofa, autora Daniela Pinchbecka a nových vizionárskych umelcov, ako sú Amanda Sage a Android Jones. Skúma využívanie mikrodávok v extrémnych športoch, transformované chápanie spirituality, ktoré vyplýva zo zážitkov z psy-trance festivalov, a vzťah medzi egom, enteogénmi a toxicitou. Predstavuje "Dejiny vizionárskeho umenia" od jeho koreňov v praveku a antike cez Ernsta Fuchsa a Viedenskú školu fantastiky až po súčasné psychedelické umenie a jeho význam pre vizionársku kultúru.
Autor skúma praktickú úlohu entheogénov v našom sebeckom a rýchlom modernom svete a vysvetľuje, ako sú psychedeliká mocným nástrojom na skúmanie Ega a Tieňa a na vyvolanie transpersonálnych zážitkov. Vychádzajúc z antropologických dôkazov o úlohe rastlinných enteogénov vo vývoji ľudskej kultúry navrhuje, že naša prebiehajúca psychedelická revolúcia zasieva počiatky nového vizionárskeho veku.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)