Cieľom poézie v tejto zbierke je vyzvať čitateľa, aby sa zamyslel nad krásou a vitalitou, ktorú možno nájsť v nedokončených veciach, pretože vždy pripomínajú to, čo možno dokončiť, aj keď je to ťažké si predstaviť.
Básne sa zameriavajú na svet viditeľných aj neviditeľných svetov, skúmajú, čo je skutočné a čo je len predstava. Výpožička z jazyka umenia „non finito“ vyvoláva fascináciu nevyriešenými a otvorenými udalosťami a udalosťami.
Tieto básne pokrývajú rozsiahle územia, od „nedokončených“ životov po symfónie, sochy a obrazy, ktoré zámerne alebo neúmyselne zostali nedokončené. Čo chceli autori, aby sme sa dozvedeli alebo pocítili? Tieto básne skúmajú toto napätie.