Hodnotenie:
Kniha Michela Leirisa „Noci ako deň, dni ako noc“ je denník snov, ktorý vznikal štyridsať rokov a odráža autorove surrealistické zážitky a poetické interpretácie snov. Čitatelia oceňujú intímne vykreslenie snov ako neoddeliteľnej súčasti Leirisovho tvorivého života, ktorý v nich vidí viac ako únik, ale ako druhý život plný túžob a obáv. Denník si všimli pre jeho jedinečný štylistický prístup, ktorý uprednostňuje snové rozprávanie pred tradičnou poéziou a prózou, čím poskytuje pohľad na surrealistické hnutie.
Výhody:⬤ Bohatá poetická kvalita a nápadité snové záznamy.
⬤ Poskytuje intímny zážitok spájajúci čitateľa s psychikou autora.
⬤ Ponúka pohľad na surrealizmus a umeleckú komunitu okolo Leirisa.
⬤ Obsahuje historické a biografické súvislosti, ktoré obohacujú pochopenie jeho diela.
⬤ Pre niektorých čitateľov môže byť náročný nedostatok analýz alebo komentárov.
⬤ Záznamy o snoch môžu byť mätúce a nemusia sa páčiť každému.
⬤ Kniha môže pôsobiť nesúvislo, čo vyplýva skôr z povahy snov než zo súdržného rozprávania.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Nights as Day, Days as Night
Literárna literatúra faktu. Poézia. Autobiografia. Z francúzštiny preložil Richard Sieburth, predslov napísal Maurice Blanchot. Kniha NOCI AKO DEŇ, DNI AKO NOC, ktorú Lydia Davisová označila za významný literárny dokument a súčasné potešenie, je kronikou snov Michela Leirisa. Je to však aj výnimočná autobiografia, pokrivená vízia Francúzska dvadsiateho storočia, surrealistická koláž, zbierka básní v próze. Leiris, autor zásadnej autobiografie Mužstvo, tu narúša hranicu medzi spánkom a bdením, medzi bytím a nebytím. Zachytáva hlbokú zvláštnosť identity snívajúceho: tej anonymnej bytosti, ktorá sa v noci prebúdza, aby zažila pokrivenú verziu bdelého života.
Bez ohľadu na prostredie (od cirkusových predstavení po verejné domy, od parížskych ulíc po hollywoodske nemé filmy) sa Leiris sústreďuje na odcudzenie známeho, na znepokojenie všednosti. Tieto záznamy snov, ktoré nádherne preložil Richard Sieburth, sa často čítajú ako pohľad cudzinca na Leirisov život a jeho epochu. Týmto outsiderom je snívajúci, Leirisov nočný dvojník, ktorému rastú rezáky ako ulica, ktorý opisuje hrôzu, ktorú pociťuje pri poprave nacistami, a ktorý dokáže s plnou vážnosťou povedať: Som mŕtvy. Je to alternatívny život s vlastnou logikou, vlastnými paradoxmi a vlastnými hrôzami, ktorý sa stáva odcudzujúcim a dôverným zároveň. S náznakmi Kafku, Pirandella a Nervala sú NOCI AKO DEŇ, DNI AKO NOC jedným z Leirisových najlepších diel autoportrétu.
Táto štyridsať rokov trvajúca zbierka drobných, bizarných momentov a dlhších podivných príbehov, ktoré sa odohrávajú v noci v nespútanej fantázii veľmi kultivovaného, emocionálneho a zmyselného človeka, akým bol Michel Leiris, je zároveň nadčasová a situovaná do rokov a miest snívania. Sú to zvláštne, takmer nezaraditeľné literárne výtvory - sčasti mimovoľné, sčasti vedome usporiadané -, ktoré si berú za materiál nielen jeho samého a jeho priateľov, ale aj postavy a diela iných spisovateľov a umelcov, a miešajú realistické a fantastické s občasnou prímesou čistej komédie. Kniha, ktorú Richard Sieburth preložil do prirodzenej, živej angličtiny a naplnil svojou ostražitou inteligenciou, je mimoriadne vítaným opätovným vydaním ako dôležitý literárny dokument a zároveň potešenie zo súčasnosti. --Lydia Davisová, autorka knihy Can't and Won't
NOCI AKO DEŇ, DNI AKO NOC sú sprievodným dielom Leirisovho veľkého diela, jeho memoárov (L'Age d'homme). Existencia oboch kníh zakladá ohromujúce tvrdenie, že život človeka vo sne je rovnako platný a výpovedný ako bežnejšie memoáre. Leiris vlastne akoby naznačoval, že až keď sa nevedomá myseľ a vedomá myseľ vnímajú spoločne a sieť súvislostí medzi politikou, sexualitou, strachom, exotikou a všednosťou sa zrekonštruuje v celej svojej tajomnosti, možno začať poznávať človeka. Niekde sa nám začne vynárať celkový život človeka, ako metamorfická vízia rajského vysnívaného mesta, ktorá sa opakuje v celej tejto knihe. Je to surrealistický Nový Jeruzalem, kde sa racionálne a iracionálne spájajú, aby vytvorili "najvyšší bod", miesto konečného poznania. --Lawrence R. Smith, Los Angeles Times
