Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha „Nihilizmus: Brett Stevens v nej provokatívne skúma nihilizmus, spochybňuje zaužívané predstavy a zaoberá sa zložitými filozofickými témami. Zatiaľ čo niektorí čitatelia oceňujú jeho postrehy a hĺbku, iní kritizujú kvalitu jeho písania a autorov tón.
Výhody:⬤ Ponúka nové pohľady na nihilizmus a predstavuje ho skôr ako rámec pre osobný zmysel než ako fatalizmus.
⬤ Kriticky sa zaoberá realizmom a idealizmom a podnecuje čitateľov, aby sa hlboko zamysleli nad svojimi presvedčeniami.
⬤ Niektorí čitatelia ju považujú za poučnú a za zdroj logiky v zmätenom svete.
⬤ Oslovuje tých, ktorí majú silné filozofické zázemie alebo schopnosti kritického myslenia.
Nevýhody:⬤ Slabá kvalita a organizácia písania, s kritikou konverzačného štýlu a nedostatočnej logiky.
⬤ Obsahuje prvky, ktoré si niektorí čitatelia vysvetľujú ako nadradenosť bielych alebo elitárstvo.
⬤ Niektorí ho považujú za zmätočný a elementárny, chýba mu hĺbka a náročný obsah.
⬤ Môže byť znepokojujúca alebo rozrušujúca pre tých, ktorí nie sú otvorení jej ostrej kritike spoločnosti.
(na základe 32 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Nihilism: A Philosophy Based In Nothingness And Eternity
Obsah knihy:
Väčšina ľudí vidí svet v binárnych kategóriách. Veria, že buď existuje prirodzené morálne dobro, ktoré musíme všetci dodržiavať, alebo neexistujú žiadne pravidlá a život je nezmyselná anarchia. Nihilizmus presadzuje strednú cestu: chýba nám vrodený poriadok, ale sme definovaní našimi voľbami, čo znamená, že sa musíme začať rozhodovať múdrejšie tým, že budeme rozumieť realite, v ktorej žijeme, viac než ľudskej sociálnej realite, ktorú sme si v mysli zvykli nahrádzať.
Filozofické dielo v kontinentálnej tradícii Nihilizmus skúma vzťah človeka k filozofickým pochybnostiam prostredníctvom série esejí, ktorých cieľom je podnietiť v nás prastaré poznanie toho, čo je správne a čo je skutočné. Filozofia nihilizmu, ktorá hľadá úroveň myslenia pod metódami politiky a ekonomiky ničiacimi mozog, sa približuje k mysleniu na jeho najzákladnejšej úrovni a najvyššom stupni abstrakcie. Uniká predpojatosti ľudskej perspektívy a poučuje našu schopnosť vnímať samu seba, čím uvoľňuje novú úroveň kritického myslenia, ktoré obchádza mentálne geto moderny a s ním spojené problémy civilizačného úpadku a osobnej ochabnutosti.
Hoci mnohí namietajú proti nihilizmu ako proti zániku kultúry a náboženstva, samotná filozofia podporuje konzistentný, na realite založený pohľad, ktorý tvorí základ morálnej voľby. Na rozdiel od myšlienkových systémov zameraných na kontrolu, ktoré tvoria základ súčasnej spoločnosti, nihilizmus vracia podstatu morálneho myslenia k vzťahu medzi jednotlivcom a dôsledkami jeho konania v realite. Z toho sa rozširuje nová škála možností voľby, vrátane rozhodnutia potvrdiť náboženskú a morálnu pravdu ako nadradené metódy darwinistickej adaptácie na otázku prežitia človeka, ktorá nevyhnutne zahŕňa civilizáciu.
Filozofia nihilizmu, inšpirovaná transcendentalistickými mysliteľmi a starovekými tradíciami Západu i Ďalekého východu, popiera falošné medzistupne, ktoré nám vnucujú zdegenerované hodnotové systémy. V stopách filozofa Friedricha W. Nietzscheho, ktorý vyzýval na "prehodnotenie všetkých hodnôt", nihilizmus rozvracia jazykové a sociálne kategorické myslenie s cieľom dosiahnuť sebadisciplínu mysle. V rámci tejto snahy nihilizmus skúma myšlienky takých rôznych autorov, ako sú William S. Burroughs, Aldous Huxley, Arthur Schopenhauer a Immanuel Kant. Pre tých, ktorí hľadajú pravdu za hranicami spoločensky pohodlných vysvetlení, ktoré si ľudia navzájom hovoria, je nihilizmus filozofiou pre novú dobu i pre všetky časy.
