Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Some Days the Spoons Talk Back
Čítať básne Chucka Madanského znamená byť v radostnej pozornosti, v ktorej básnik hovorí s jedlami, počúva rastliny a jedáva jablko ako zmyslový, duchovný akt: Toto stávanie sa / sebou navzájom môže pokračovať ďalej a ďalej... Celým textom sú pretkané básne oslavujúce lásku vyrastajúcu z dlhého manželstva, v ktorom ani jeden (z nich) nikdy neočakával túto milosť a teraz spoločne hľadia na neodbytný tlak smrteľnosti. Tieto básne sa zaoberajú aj otázkami sociálnej spravodlivosti vrátane básnikových vlastných privilégií. Je to kniha, ku ktorej sa treba vracať a ktorá pri každom ďalšom čítaní ponúka viac a viac múdrosti z dlhého, premyslene prežitého života.
-Jessica Jacobs & Nickole Brown, ocenené spoluautorky knihy Write it! 100 básnických podnetov na inšpiráciu.
Od čias Jane Hirshfieldovej mi žiadna poetka tak obratne nesprostredkovala ľudskú skúsenosť. Obraznosť, inteligencia, zvuk a zmysel a spiritualita Chucka Madanského nám dávajú poslednú žirafu, ktorá odišla zo zeme, meditácie o manželstve, ročných obdobiach života na Cape Cod a všetku nádheru mesiacov a svetov, / lyžičiek a skál. Tento básnik, ktorý ovláda formy a štruktúry, doluje vnútro smútku, bolesti a túžby na pozadí rozdelenej a umierajúcej planéty. Madansky sa pýta na našu dilemu pominuteľnosti a hľadanie súcitu. Po prečítaní poézie Chucka Madanského sa vždy cítim zmenený. Choď ďalej, T urn a znovu vstúp do neistého svetla. Prečo? Pretože Madansky je dôveryhodný priateľ. Počúva.
-Janine Certo, autorka knihy ELIXIR, ktorá získala New American Poetry Prize a Lauria-Frasca Poetry Prize.
Táto zbierka je plná básní o živelnosti, starých spôsoboch, o tom, čo je na prvý pohľad viditeľné, ale často prehliadané, o zázraku prírodného sveta a o pevnosti vzťahov, spomienok a lásky. Všetkými týmito vrstvami sa tiahnu dve nitky. Jednou z nich je zaujímavý jazyk, ktorý krásne personalizuje a osviežuje univerzálne. Druhou je Madanského ochota riskovať, úprimne hovoriť o tom najlepšom a najhoršom (a tiež o našom). V jednej básni píše: Viem to, viem to tak dobre / že by som to mohol pretrepať ako soľ / na zemiakovú kašu / a vy by ste mohli ochutnať môj život. Presne to robíme.
-Lauren Wolková, držiteľka Newberryho ceny, autorka bestselleru NY Times Wolf Hollow.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)