Niečo jasné, potom diery: Básne

Recenzie čitateľov

Recenzie knihy Maggie Nelsonovej „Niečo jasné, potom diery“ vyzdvihujú jej jedinečný štýl písania, ktorý sa vyznačuje kombináciou prózy a poézie, a emocionálnu hĺbku jej diela. Mnohí čitatelia chvália jej schopnosť vzbudiť empatiu a sprostredkovať surové emócie, niektorí však vyjadrujú ťažkosti s niektorými časťami knihy, pretože majú pocit, že im chýba súdržnosť alebo prepojenie.

Písanie Maggie Nelsonovej sa opisuje ako geniálne, očarujúce a silné. Mnohí čitatelia oceňujú jej schopnosť vyjadriť zložité emócie a surové zážitky. Prvá polovica knihy je obzvlášť chválená pre svoju intenzitu a hĺbku a jej písanie osobne rezonuje s čitateľmi.

V niektorých recenziách sa spomína, že druhá polovica knihy je v porovnaní s prvou roztrieštená a menej pútavá. Jeden z čitateľov si konkrétne všimol nedostatočné prepojenie so štýlom písania a mal pocit, že v porovnaní s podobnými autormi zaostáva. Celkovo možno povedať, že hoci je emocionálny obsah pôsobivý, kniha nie je pre všetkých čitateľov rovnako presvedčivá.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Something Bright, Then Holes: Poems

Obsah knihy:

Skôr než sa meno Maggie Nelsonovej stalo synonymom pre žánrovo odlišné, binárne písanie ako Argonauti a Umenie krutosti, táto básnická zbierka predstavila čitateľom jedinečný hlas, ktorý sa tvorí: vzrušujúci, prudko zraniteľný, intelektuálne zvedavý a jedinečný.

V týchto dňoch/sa zdá, že sa svet rozdeľuje/na tých, ktorí potrebujú bagrovať/a tých, ktorí krčia ramenami/a hovoria: To sa len tak niečo/stalo.

Maggie Nelsonová tu síce odkazuje na znečistenú mestskú vodnú cestu, kanál Gowanus, ale týmito slovami by sa rovnako ľahko dal opísať Nelsonov prenikavý prístup k túžbe, zlomeným srdciam a citovým vykopávkam v knihe Something Bright, Then Holes. Či už píše z brehov znečisteného kanála posiatych troskami, alebo z nemocničnej izby svojho priateľa, Nelsonová mapuje každú emocionálnu krajinu, s ktorou sa stretne, s nevídanou presnosťou a empatiou. Od svojho vydania v roku 2007 sa táto zbierka ukázala ako záznam jedinečnej vízie v procese tvorby, ako aj ako nadčasová meditácia o láske, strate a - čo je azda najdesivejšie - slobode.