Nicolo Paganini: jeho život a dielo

Recenzie čitateľov

Kniha o Paganinim získala zmiešané recenzie, v ktorých čitatelia vyzdvihujú zaujímavé poznatky o jeho živote a hudbe, ale kritizujú aj kvalitu a organizáciu písania. Zdá sa, že kniha je atraktívna najmä pre fanúšikov Paganiniho a tých, ktorí hľadajú jedinečné informácie, ale má problémy so štruktúrou a dôkladnosťou.

⬤ Dobre spracovaná a informatívna o Paganiniho živote
⬤ obsahuje zaujímavé postrehy
⬤ pútavá pre fanúšikov jeho hudby
⬤ ponúka jedinečné informácie, ktoré inde nenájdete
⬤ ľahko sa číta.

⬤ Zle napísaná a usporiadaná
⬤ chýba jej silný príbeh
⬤ niektorí ju považovali za nudnú alebo ťažkú
⬤ problémy s korektúrou a sadzbou
⬤ niektorí čitatelia mali pocit, že nespĺňa ich očakávania týkajúce sa detailov.

(na základe 15 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Nicolo Paganini: His Life and Work

Obsah knihy:

Nicolo Paganini: Jeho život a dielo je životopis klasickej hudby od Stephena Samuela Strattona. Sú mená, pri ktorých vyslovení alebo pomyslení na ne sa nám vybavia výrazné osobnosti, ako napríklad Händel, Bach, Beethoven, Wagner, ale ani jedno z nich nemá takú výnimočnú individualitu ako Paganini. Hoci žije len málo ľudí, ktorí ho niekedy videli, hoci sa dnes už bežne nestretávame s jeho portrétmi, meno Paganini okamžite vyvoláva obraz - zvláštny, podivný, démonický; vyvoláva slabú ozvenu vystúpení, ktoré sa dávno stratili v chodbách času; a vzrušuje predstavivosť úplne jedinečným spôsobom. Niccolo Paganini 27. októbra 1782 - 27. mája 1840) bol taliansky huslista, violista, gitarista a skladateľ. Bol najslávnejším husľovým virtuózom svojej doby a zanechal stopu ako jeden z pilierov modernej husľovej techniky. Jeho 24 Caprices pre sólové husle op. 1 patrí k najznámejším skladbám a slúžilo ako inšpirácia pre mnohých významných skladateľov. Paganini vlastnil množstvo kvalitných sláčikových nástrojov. Legendárnejšie ako o nich sa stali okolnosti, za ktorých niektoré z nich získal (a stratil). Keď bol Paganini ešte tínedžer v Livorne, bohatý obchodník Livron mu požičal na koncert husle, ktoré vyrobil majster lutnista Giuseppe Guarneri. Livron bol tak ohromený Paganiniho hrou, že si ich odmietol vziať späť.

Tieto husle sa stali známe ako Il Cannone Guarnerius. 9) Pri neskoršej príležitosti v Parme vyhral ďalšie cenné husle (tiež od Guarneriho) po náročnej výzve na čítanie z ruky od muža menom Pasini. Medzi ďalšie nástroje spojené s Paganinim patria Antonio Amati 1600, Nicol Amati 1657, Paganini-Desaint 1680 Stradivari, Guarneri-filius Andrea 1706, Le Brun 1712 Stradivari, Vuillaume cca. 1720 Bergonzi, Hubay 1726 Stradivari a Comte Cozio di Salabue 1727 husle; grófka Flanders 1582 da Sal -di Bertolotti a Mendelssohn 1731 Stradivari violy; Piatti 1700 Goffriller, Stanlein 1707 Stradivari a Ladenburg 1736 Stradivari violončelá; a Grobert z Mirecourtu 1820 (gitara). 10) 11) Na štyroch z týchto nástrojov hralo Tokijské sláčikové kvarteto. Z jeho gitár sa zachovalo len málo dôkazov o jeho rôznych výberoch nástrojov. Spomínaná gitara, ktorú daroval Berliozovi, je francúzsky nástroj vyrobený istým Grobertom z Mirecourtu. Tento lutnista vyrobil svoj nástroj v štýle Rena Lacoteho, známejšieho parížskeho výrobcu gitár. Je zachovaná a vystavená v Mus e de la Musique v Paríži. Spomedzi gitár, ktoré vlastnil počas svojho života, sa medzi nástrojmi, ktoré mal v čase svojej smrti v držbe, nachádzal aj nástroj od Gennara Fabricatoreho, ktorý odmietal predať aj v období finančnej tiesne.

Existuje nepodložená fáma, že hral aj na gitarách značky Stauffer; určite sa s nimi mohol stretnúť počas stretnutí s Giulianim vo Viedni.