Newyorská filharmónia: Od Bernsteina k Maazelovi

Recenzie čitateľov

Kniha „The New York Philharmonic: Od Bernsteina po Maazela“ od Johna Canarina poskytuje komplexnú a pútavú kroniku histórie Newyorskej filharmónie za približne päťdesiat rokov. Je plná osobných postrehov, anekdot a rozsiahlej dokumentácie, vďaka čomu je cenným zdrojom informácií pre milovníkov hudby i vedcov. Niektorí čitatelia však považujú niektoré časti za monotónne a nedostatočne hlboké, pokiaľ ide o vnútornú dynamiku a politiku orchestra.

⬤ Prehľadný a dobre preskúmaný opis histórie Newyorskej filharmónie.
⬤ Rozprávanie obohacujú osobné postrehy autora a členov orchestra.
⬤ Pútavý štýl písania, ktorý je vtipný a čitateľný.
⬤ Bohato zdokumentované fakty týkajúce sa predstavení a dirigentov.
⬤ Krásne prezentované fotografie, ktoré dopĺňajú text.

⬤ Niektoré časti môžu pôsobiť ako monotónny zoznam predstavení a udalostí.
⬤ Nedostatok hĺbky v diskusii o politických zložitostiach a osobnej dynamike v orchestri.
⬤ Občasné nepresnosti vo faktoch, na ktoré upozornili čitatelia.
⬤ Niektorí čitatelia nepriaznivo porovnávali knihu s predchádzajúcimi prácami o orchestri.

(na základe 11 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The New York Philharmonic: From Bernstein to Maazel

Obsah knihy:

Newyorská filharmónia, od Bernsteina po Maazela pokračuje v príbehu najstaršieho amerického orchestra, ako ho rozpráva Howard Shanet v knihe Philharmonic: A History of New York's Orchestra. Tento zväzok sa skončil sezónou 1970/71, tesne pred príchodom Pierra Bouleza na post hudobného riaditeľa.

Odvtedy sa toho samozrejme veľa udialo. Táto kniha sa však začína retrospektívnym opisom kontroverzných posledných rokov pôsobenia Dimitriho Mitropulosa a nástupom Leonarda Bernsteina na post hudobného riaditeľa. Autor, ktorý bol počas Bernsteinovho pôsobenia asistentom dirigenta filharmónie a odvtedy je zarytým pozorovateľom filharmónie, prináša do príbehu niekoľko osobných postrehov, ako aj humorných momentov.

Podtéma knihy sa týka spôsobu, akým sa k filharmónii a jej hudobným riaditeľom správala newyorská tlač, najmä Times. Sú tu zahrnuté útoky Howarda Taubmana na Mitropulosa, Harolda Schonberga na Bernsteina a Donala Henahana na Zubina Mehtu, ako aj články rôznych kritikov o týchto a iných dirigentoch a o samotnom orchestri.

Newyorská filharmónia je jediným orchestrom, ktorý kedy podnikol zahraničné turné výlučne z iniciatívy svojich hudobníkov, bez výhod alebo podpory vedenia. Ako k tomu došlo, sa píše v kronike, rovnako ako o otvorení Lincolnovho centra, koncertoch v parkoch, promenádach, perspektívnych stretnutiach, koncertoch na koberci, zájazdoch a, samozrejme, o sezónach s predplatným.

John Canarina ukazuje, ako Newyorská filharmónia prežila v tomto období mimoriadne vzostupy a pády, pričom zostala dôležitou súčasťou kultúrneho života New Yorku.