Hodnotenie:
Kniha skúma zobrazovanie sexuálneho násilia v umení v 70. rokoch 20. storočia, pričom sa zameriava najmä na feministické umelkyne, ktoré sa svojou tvorbou postavili tejto ťažkej téme. Poskytuje historický kontext a rozoberá pretrvávajúce problémy násilia páchaného na ženách, pričom zdôrazňuje význam týchto umelkýň pri zvyšovaní povedomia o problémoch sexuálneho násilia a spoločenských postojoch k nemu. Hoci mnohí čitatelia považujú knihu za prenikavú a zásadnú, niektorí kritizujú jej hutný akademický štýl a organizačné problémy.
Výhody:⬤ Bohatý historický kontext o feministických umelkyniach a ich dielach zaoberajúcich sa sexuálnym násilím.
⬤ Komplexný výskum a premyslená analýza prezentovaná so súcitom.
⬤ Zdôrazňuje dôležitú a často tabuizovanú tému, čím ju sprístupňuje na diskusiu.
⬤ Vhodné pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o umenie, práva žien a kultúrne dejiny.
⬤ Posilnenie pre osoby, ktoré prežili násilie, a podpora dialógu o pretrvávajúcich problémoch.
⬤ Hutný, akademický štýl písania sťažuje bežným čitateľom zapojenie sa do textu.
⬤ Niektorí čitatelia považujú organizáciu za mätúcu, s náhlymi prechodmi medzi témami.
⬤ Chýbajú vizuálne ilustrácie diskutovaných umeleckých diel, čo si vyžaduje, aby si čitatelia pre úplné pochopenie vyhľadali ďalšie zdroje na internete.
⬤ Ťažká téma môže byť pre niektorých čitateľov podnetná alebo zdrvujúca.
(na základe 19 čitateľských recenzií)
Unspeakable Acts: Women, Art, and Sexual Violence in the 1970s
Sedemdesiate roky boli obdobím hlbokého rozdelenia a nových slobôd. Nová generácia, povzbudená knihami The Second Sex a The Feminine Mystique, hnutím za občianske práva a Pochodom na Washington, vystavila svoje telá na protest proti nespravodlivosti.
Napriek tomu aj v srdci niektorých hnutí odporu dosiahlo sexuálne násilie voči ženám epidemickú úroveň. Spočiatku zostávalo zväčša nepovšimnuté. Niektoré odvážne umelkyne a aktivistky vrátane Yoko Ono, Any Mendiety, Mariny Abramovičovej, Adriany Piperovej, Suzanne Lacyovej, Nancy Speroovej a Jenny Holzerovej však podnietené skúsenosťami žien a atmosférou revolúcie začali diskusiu o sexuálnom násilí, ktorá pokračuje dodnes.
Niektoré z nich pracovali neohlásene a bez ohlásenia, využívajúc ulicu ako svoje divadlo. Iným sa podarilo získať podporu z najvyšších poschodí mestskej moci.
Na tejto ceste zmenili smerovanie umenia a stali sa priekopníkmi formy, ktorá sa začala nazývať jednoducho performance. Ocenená autorka Nancy Princenthalová sa zaoberá týmito pretrvávajúcimi problémami a splieta nové dejiny performancie, pričom nás vyzýva, aby sme prehodnotili vzťah medzi umením a aktivizmom a ako môžeme poučenie z tejto búrlivej éry aplikovať na dnešok.
