Neviditeľný svet: Neviditeľný svet: spoločný pohľad na svet a svetový pohľad na svet (The Visible World: Invisible and the World of the World).

Recenzie čitateľov

Recenzie opisujú skvelú knihu, ktorá ponúka podrobný pohľad na históriu a kultúrne vnímanie mikroskopie. Poskytuje bohaté podklady vhodné na vzdelávacie účely, napríklad na referáty o knihách. Kniha spochybňuje názor, že mikroskopy sa používajú len zriedka, a predstavuje dôkladnú analýzu ich historického významu a filozofických postojov, ktoré ich obklopujú.

Podrobná a dobre preskúmaná, poskytuje cenné základné informácie, užitočné na vzdelávacie účely, ponúka jedinečný pohľad na historické používanie a akceptovanie mikroskopov.

Niektorým čitateľom sa môže zdať príliš podrobná alebo akademická, čo sa nemusí páčiť každému.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Invisible World: Early Modern Philosophy and the Invention of the Microscope

Obsah knihy:

V 17.

storočí otvoril mikroskop nový svet pozorovania a podľa Catherine Wilsonovej zásadne zmenil myslenie vedcov aj filozofov. Vnútro prírody, ktoré bolo kedysi uzavreté pre súcitnú intuíciu aj priame vnímanie, bolo teraz prístupné pomocou optických prístrojov.

Mikroskop viedol k poňatiu vedy ako objektívneho, postupmi riadeného spôsobu skúmania a k obnoveniu záujmu o atomizmus a mechanizmus. Táto kniha, ktorá sa zameriava na prvé pokusy o mikroskopický výskum v rokoch 1620 až 1720, nám poskytuje presvedčivé technologické dejiny a živé hodnotenie nových poznatkov, ktoré pomohli uviesť filozofiu do modernej éry. Wilson tvrdí, že objav mikrosveta - a zjavná úloha živých živočíchov pri vzniku, šírení nákazy a chorôb - postavil metafyzikov pred úlohu zosúladiť všadeprítomnosť života s teologickými systémami zameranými na človeka.

Bola tiež zdrojom problémov pre filozofov zaoberajúcich sa podstatami, vlastnosťami a hranicami ľudského poznania, ktorých postoje sa odrážajú v súčasných diskusiách o realizme a poznaní sprostredkovanom prístrojmi. Autorka, ktorá sa zaoberá prínosom priekopníckych mikroskopistov (Leeuwenhoek, Swammerdam, Malpighi, Grew a Hooke) a prácou filozofov zaujímajúcich sa o mikrosvet (Bacon, Descartes, Leibniz, Malebranche, Locke a Berkeley), spochybňuje historikov, ktorí považujú abstraktné vedy za jediný katalyzátor vedeckej revolúcie, pretože zdôrazňuje význam pozorovania a experimentálnej vedy pre moderný intelekt.