Hodnotenie:
Kniha ponúka súbor esejí zameraných na dejiny Židov v Budapešti koncom 19. storočia, ktoré ilustrujú ich kultúrny prínos a vtedajší antisemitizmus. Hoci je písanie väčšinou čitateľné, miestami môže pôsobiť abstraktne. Poukazuje na spoločenský kontext obklopujúci život Židov v Budapešti a rozoberá zložitosť ich spoločenských interakcií.
Výhody:Nevyhnutné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o dejiny Židov v Budapešti.
Nevýhody:Poskytuje pohľad na kultúrny prínos Židov koncom 19. storočia.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Invisible Jewish Budapest: Metropolitan Culture at the Fin de Siecle
Takmer štvrtinu obyvateľstva Budapešti na konci storočia tvorili Židia. Tento demografický fakt sa javí ako prekvapujúci predovšetkým preto, že v kanonických dejinách mesta prakticky absentuje.
Budapešť, známa svojou kozmopolitnou kultúrou a rušným nočným životom, vďačila za veľa svojmu židovskému obyvateľstvu. V skutočnosti to boli Židia, ktorí pomáhali formovať komplexnú mestskú modernitu mesta v rokoch 1867 až 1914. Tento prínos však často nebol uznaný, čo viedlo k metaforickému, ak nie doslovnému, neviditeľnému postaveniu mnohých budapeštianskych Židov.
V nasledujúcich rokoch, najmä v medzivojnovom období, sa antisemiti v Budapešti i mimo nej snažili ešte viac vymazať židovský vplyv v meste. Prívlastky ako „hriešne mesto“ a „Judapest“ zanechali toxické dedičstvo, ktoré často bránilo serióznej konverzácii alebo vedeckému výskumu na túto tému.
Do tejto priepasti vstúpila Mary Glucková, ktorej cieľom nie je nič menšie ako obnoviť stratené kontúry židovskej Budapešti. Púšťa sa do populárnej kultúry mestských kaviarní, hudobných sál a humoristických časopisov, aby odhalila obrovský vplyv asimilovaných Židov na vytváranie modernistickej Budapešti. Skúma paradox tejto kultúry, ktorá bola identifikovaná ako židovská, ale nemala rozpoznateľnú židovskú tvár. Keďže veľká časť židovského obyvateľstva prijala a podporovala sekulárnu, veľkomestskú kultúru, ich vplyv ako Židov bol hlboký a zároveň neviditeľný.