Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Neviditeľná krajina od Terencea a Dennisa McKennovcov predstavuje komplexnú súhru jungovskej psychoterapie, mozgovej chémie a psychedelických látok, pričom skúma hlboké filozofické koncepty o vedomí a realite. Kniha si získala zmiešané recenzie, pričom niektorí chvália jej špekulatívne postrehy a nové myšlienky, zatiaľ čo iní kritizujú jej technický jazyk a prístupnosť.
Výhody:⬤ Inovatívne teórie spájajúce psychológiu, vedomie a chémiu mozgu
⬤ hlboké skúmanie psychedelík a ich účinkov
⬤ pútavé pre záujemcov o špekulatívnu filozofiu
⬤ jedinečný pohľad na realitu a vnímanie
⬤ fanúšikmi McKennu chválená ako klasika.
Nevýhody:⬤ Ťažký odborný jazyk môže robiť ťažkosti nevedcom
⬤ v niektorých častiach chýba plynulosť a jasnosť
⬤ niektorí čitatelia ju považujú za namáhavú a mätúcu
⬤ nie je prístupná širokému publiku
⬤ časti napísané Dennisom McKennom považujú za príliš odborné.
(na základe 74 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Invisible Landscape: Mind, Hallucinogens, and the I Ching
Obsah knihy:
Prvá kapitolaFigúra šamana Zo všetkých rôznych náboženských inštitúcií, ktoré si ľudia vytvorili ešte pred začiatkom zaznamenanej histórie, je šamanizmus jednou z najzvláštnejších a pravdepodobne aj najarchaickejších. Šaman je medzi náboženskými praktizujúcimi niečo ako maverick. Hoci sa šamanizmus vyskytuje prakticky v každej kultúre na našej planéte a prejavuje sa v náboženských tradíciách starovekých aj moderných, "primitívnych" aj sofistikovaných, šaman zostáva výrazne individualistický, idiosynkratický a záhadný, stojí stále bokom od organizovaných cirkevných inštitúcií, pričom stále plní dôležité funkcie pre psychický a náboženský život kultúry. Šaman, ktorý je porovnateľný, ale nie totožný s podobnými svojráznymi praktizujúcimi lekármi a čarodejníkmi, ovláda techniky s preukázanou účinnosťou a má schopnosti hraničiace s paranormálnymi javmi, ktorých úplné pochopenie stále uniká modernej psychológii. Práve túto zložitú a fascinujúcu postavu šamana chceme analyzovať z hľadiska, ktoré je zároveň sympatické, interpretačné a psychologické, s cieľom odpovedať na nasledujúce otázky: (1) Aké sú tradičné aspekty šamanizmu, ako sa s ním stretávame v primitívnych kultúrach? (2) Aká je povaha šamanskej osobnosti a schopností a aká je psychologická úloha šamana v spoločnosti ako celku?
A (3) Existujú v modernej spoločnosti inštitúcie analogické šamanizmu? Povolanie šamana sa vyskytuje takmer vo všetkých archaických kultúrach, od austrálskych domorodcov cez indiánov Jivaro v strednom Ekvádore a Peru až po jakutské kmene na Sibíri. Predpokladá sa, že vzniklo medzi týmito sibírskymi národmi, hoci k jeho rozšíreniu do iných kultúr muselo dôjsť veľmi skoro v praveku, pretože popri čarodejníkoch, mágoch a kňazoch možno šamanizmus zaradiť medzi najstaršie povolania. Slovo "šaman" je odvodené od tunguzského termínu "saman, odvodeného zasa od pálijského "samana, čo poukazuje na možný južanský (budhistický) vplyv medzi týmito severnými národmi (Eliade 1964, s. 4951). Eliade odlišuje šamana od iných typov náboženských a magických praktikov predovšetkým na základe jeho náboženskej funkcie a techník: "... verí sa, že lieči ako všetci lekári a robí fakírske zázraky ako všetci mágovia, či už primitívni alebo moderní. Okrem toho je však aj psychopompom a môže byť aj kňazom, mystikom a básnikom." Ďalej definuje šamana ako manipulátora s posvätnom, ktorého hlavnou funkciou je vyvolávať extázu v spoločnosti, kde je extáza primárnym náboženským zážitkom. Šaman je teda majstrom extázy a umenie šamanizmu je technikou extázy (Eliade 1964, s. 4).
V archaických spoločnostiach sa človek (muž alebo žena) môže stať šamanom predovšetkým jedným z dvoch spôsobov: dedičným prenosom alebo spontánnym výberom. V oboch prípadoch musí začínajúci šaman prejsť iniciačnou skúškou, kým môže získať status plnohodnotného šamana. Zasvätenie má spravidla dva aspekty: extatický aspekt, ktorý sa odohráva v snoch alebo v tranze, a tradičný aspekt, v ktorom šamana starší majster šaman poučí o určitých technikách, ako je používanie a význam šamanského kostýmu a bubna, tajná "reč duchov", mená pomáhajúcich duchov, techniky liečenia, používanie liečivých rastlín atď. Tieto tradičné techniky šamanizmu nie sú vždy odovzdávané starším šamanom, ale môžu byť odovzdané neofytovi priamo prostredníctvom duchov, ktorí k nemu prichádzajú počas jeho iniciačnej extázy. Absencia verejného rituálu v žiadnom prípade neznamená, že sa takéto tradičné poučenie zanedbáva. Extatickú časť šamanskej iniciácie je ťažšie analyzovať, pretože závisí od určitej vnímavosti nováčika voči stavom tranzu a extázy: Môže byť náladový, trochu krehký a chorľavý, náchylný na samotu a možno môže mať záchvaty epilepsie alebo katatónie alebo inú psychickú odchýlku (hoci nie vždy, ako tvrdia niektorí autori na túto tému, porovnaj Eliade 1964, PP. 23 a ďalej).
V každom prípade jeho psychologická predispozícia k extáze tvorí len východiskový bod pre jeho zasvätenie: Po psychosomatických ochoreniach alebo psychických odchýlkach, ktoré môžu byť viac alebo menej intenzívne, začne novic napokon prežívať iniciačnú chorobu a trans; celé dni bude ležať ako mŕtvy alebo v hlbokom spánku. Počas tohto obdobia sa k nemu v snoch približujú jeho pomocní duchovia a môže od nich dostávať pokyny. Počas tohto dlhotrvajúceho tranzu novic vždy prežije epizódu mystickej smrti a vzkriesenia: Môže sa vidieť, ako sa zmenšuje na kostru a potom sa oblieka do nového mäsa; alebo sa vidí, ako sa varí v kotle, ako ho duchovia zožerú a potom sa znovu uzdraví; alebo si môže predstavovať, ako ho duchovia operujú, ako mu vyberajú orgány, nahrádzajú ich "magickými kameňmi" a potom ho znovu zašívajú. Aj keď sa konkrétne motívy môžu medzi jednotlivými kultúrami a dokonca aj jednotlivcami líšiť, všeobecná symbolika je jasná: začínajúci šaman prechádza symbolickou smrťou a vzkriesením, ktoré sa chápe ako radikálna premena do nadľudského stavu. Odteraz má šaman prístup k nadprirodzenej rovine, je majstrom extázy, môže podľa ľubovôle cestovať v duchovnej ríši, liečiť a veštiť, beztrestne sa dotýkať rozžeraveného železa atď. Stručne povedané, šaman sa mení z profánneho na posvätný stav bytia.
Touto mystickou premenou nielenže vyliečil sám seba, ale získal aj posvätnú moc, a preto môže liečiť aj ostatných. Je prvoradé si uvedomiť, že šaman nie je len chorý človek alebo blázon; je to chorý človek, ktorý sa vyliečil, ktorý je vyliečený a ktorý musí šamanizovať, aby zostal vyliečený.
